Po tom, čo vlani nemecká kancelárka Angela Merkelová verejne odmietla burky, témy islamských symbolov sa u nás chytali najmä národniari. Debaty o zákaze buriek na Slovensku nakoniec ukázali, že mnohí politici nevedia, čo to vlastne burka je. Ani to, že na Slovensku ju nenosí ani jedna žena.
Burka nie je jednoduchá šatka omotaná okolo vlasov. Ženu zakrýva od hlavy po päty a charakteristická je pre ňu mriežka v úrovní očí, ktorá nositeľke umožňuje vidieť. Je to jeden z typov ženského zahaľovania sa, ktorý dnes možno vidieť v niektorých komunitách v Afganistane a Pakistane.
Takmer celé telo žene v tradícii niektorých moslimských štátov zahaľuje aj nikáb. Čierny odev, ktorý žene odkrýva len oči, vídať najmä v Saudskej Arábii či Jemene, sčasti ho nosia aj ženy v Sýrii alebo Egypte.
Práve tieto typy odevy sú podľa nemeckej kancelárky v konflikte s európskou kultúrou a štandardom komunikácie - keď sa zhovárame, sme zvyknutí hľadieť na seba.
Najfrekventovanejším závojom islamského sveta je však hidžáb – šatka rôznej farby či vzoru, ktorá žene zahaľuje vlasy a plecia. Nosia ho moslimky nielen na Blízkom Východe a v ďalekej Ázii, ale aj v Európe.
Šatku vidieť
Diskusie o zahaľovaní žien nie sú v Európe novinkou. Už pred rokmi vášnivé debaty viedli Briti či Francúzi. Práve tí v minulosti prijali zákon, ktorý obmedzuje nosenie závojov, ktoré zakrývajú ženám tvár. Odborníci ale upozorňovali, že sa k ženám vysiela signál - nechceme vás tu.
Navyše, aj nosenie šaty je dynamický proces, a kým jedny - napríklad tie, ktoré na islam konvertovali - závoj začnú nosiť, iné sa nakoniec zahaľovať prestanú.
To, čo ženy s hidžábom na hlave spája, je nápadnosť.
Khadra Abdile, utečenkyňa, prišla zo Somálska v roku 2013 s vtedy len jednoročným Hamzom a bez manžela. Na Slovensku hľadala útočisko. Dostala azyl a krajina jej poskytla bezpečie, ktoré potrebovala. Začiatkom minulého roka však napriek tomu, že Abdile svoje správanie nijako nezmenila, začali problémy.
V uliciach aj vo verejnej doprave ju odvtedy napadli šesťkrát. „Je veľmi smutné, že súčasnú vypätú situáciu vo vzťahu k islamu a moslimom si odnášajú najmä veriace moslimské ženy,“ hovorí Zuzana Števulová, predsedníčka Ligy za ľudské práva.
Aj a nielen kresťanstvo
Šatky pritom nosili aj naše staré mamy. Celé generácie žien nosievali od svadby čepce a šatky, ktoré mali mužom v okolí naznačiť, že žena je už zadaná. Babičky zase zahaľovaním hlavy a vlasov vyjadrovali skromnosť.
Svoju históriu má aj svadobný závoj. Jeho symbolika poukazovala na pokoru a čistotu, s ktorou sa žena “vydávala” do vzťahu. Ženích mohol kedysi svoju nastávajúcu vidieť až po obrade, nevesta bola počas neho úplne zahalená. V kresťanstve sa táto tradícia odvíja od Kristovej matky Márie, ktorá závoj začala nosiť až po svadbe s Jozefom. V podobnom duchu nosia závoj aj rehoľné sestry.
Šatkou si zahaľujú vlasy aj niektoré kresťanské ženy v Taliansku, ktoré tým vyjadrujú úctu Panne Márii. Kvôli týmto ženám v roku 2012 vtedajší minister vnútra rázne odmietol akýkoľvek zákaz šatiek, o ktorom sa začalo diskutovať.
Fenomén zahaľovania pozná aj židovstvo. V judaizme sa podľa štúdie doktorky Leily L. Bronnerovej, ktorá sa roky zaoberá židovskou kultúrou a biblickým výskumom, vlasy ženy po svadbe považujú za sväté, preto si ich ženy – dnes sú to najmä ortodoxné židovky – zahaľujú ako vzácnosť. Šatka sa vníma ako požehnanie, vyjadruje sebaúctu a zdržanlivosť.
Vieru možno brať vážne
To, prečo nosia šatku, je pritom pre mnohé moslimky vecou identity. Niektoré sa podľa ich slov bez nej cítia ako nahé.
„Nosím hidžáb od svojich trinástich rokov. V Koráne sú verše, ktoré to prikazujú, ale ja som sa s tým najmä vnútorne stotožnila. Moje rozhodnutie pramení viac z vlastného presvedčenia,“ vysvetľuje Indonézanka Nurlita, ktorá navštívila Slovensko v rámci študijného pobytu.
Na otázku, či sa na uliciach stretáva s nepríjemnými pohľadmi alebo pokrikovaním, odpovedala, že zazeranie si skôr vysvetľuje ako formu zvedavosti. Pokriky sa jej - aj vďaka tomu, že je stále v skupinke svojich priateľov - nateraz vyhýbali.
Ak moslimská žena nosí šatku, v náboženskom kontexte podľa predsedu Islamskej nadácie na Slovensku Mohamada S. Hasnu vyjadruje poslušnosť vo viere, skromnosť a odovzdanosť voči Bohu.
„Postoj väčšiny moslimských učencov, keďže oni tieto texty študujú a rozumejú im, je taký, že pokrývka hlavy je povinnosťou v prípade žien, ktoré sú dospelé a nachádzajú sa v prítomnosti cudzích mužov,“ približuje.
V dnešnej dobe je ale čím ďalej, tým viac moslimiek, ktoré upustili od nosenia akejkoľvek pokrývky hlavy. „Mám priateľky, ktoré hidžáb nenosia. Ja tým skôr dávam najavo, že to s vierou stále myslím vážne,“ vysvetľuje Nurlita.
S nenávisťou sa nezahráva
Najčastejší argument, ktorým sa zdôvodňuje obmedzovanie nosenia nikábu či burky na verejnosti, je náročná identifikácia osoby, ktorá ju nosí a tým aj zvýšenie bezpečnostného rizika.
Podľa Hasnu však obmedzovanie žien vo výbere oblečenia v boji proti terorizmu nijako nepomôže. „Problematika terorizmu je vážna téma, v ktorej môže ísť o ľudské životy a nemožno ju brať takýmto absurdným spôsobom na ľahkú váhu,“ okomentoval.
„História nás učí, že sa nemáme zahrávať s náboženskou či etnickou nenávisťou – tá je nakoniec jednou z príčin, prečo dodnes existujú kruté konflikty v rôznych častiach sveta,“ dodáva Števulová.
