Spojené štáty, Austrália, Japonsko a India nebudú tolerovať silovú zmenu status quo, teda súčasnú medzinárodnú situáciu, v žiadnom regióne, zvlášť nie v Ázii a Tichomorí. Po stretnutí lídrov krajín aliancie Quad to dnes povedal premiér hostiteľského Japonska Fumio Kišida.
Nový predseda austrálskej vlády Anthony Albanese vyhlásil, že na samite zazneli silné slová na adresu Ruska v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu. Japonsko oznámilo, že dnes vyslalo do vzduchu svoje stíhacie stroje, pretože sa k jeho vzdušnému priestoru priblížili ruské a čínske vojnové lietadlá.
Podľa japonského ministra obrany Nobua Kišiho išlo pravdepodobne o provokáciu zo strany Moskvy a Pekingu.
Temné vojnové časy
Americký prezident Joe Biden odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu hneď na úvod samitu a zároveň vyzdvihol potrebu pomoci napadnutej krajine.
"Ocitli sme sa v temných časoch našej spoločnej histórie," povedal Biden. "Je to viac než len európsky problém, je to svetový problém," dodal prezident, ktorý je na svojej prvej oficiálnej ceste po Ázii.
"Ruský jednostranný, protiprávny, nemorálny útok na ukrajinský ľud je poburujúci a zverstvá páchané na nevinných civilistoch sú niečím, čo sme v 21. storočí nečakali," uviedol austrálsky líder Albanese.
"Ruská invázia na Ukrajinu porušuje základné princípy medzinárodného poriadku. Zhodli sme sa, že jednostranné snahy zmeniť status quo silou nebudú nikdy nikde tolerované, predovšetkým potom nie v indicko-pacifickom regióne," vyhlásil japonský premiér Kišida.
Ešte vždy vyhýbavá India
Téme vojny na Ukrajine sa naopak vyhol indický premiér Naréndra Módí, ktorého vlasť doteraz ruskú inváziu neodsúdila. Pre svoju úvodnú reč si vybral tému "vzájomnej spolupráce" a pripomenul úspechy, ktoré priniesla pri riešení pandémie covidu-19.
Vzhľadom na nezhody s Indiou záverečné vyhlásenie samitu nakoniec neobsahuje žiadnu zmienku o Rusku ani o Číne, ktorej rozpínavosť krajiny regiónov znepokojuje.
Obavy z čínskej rozpínavosti
Spoločné komuniké však kritizuje "militarizáciu sporných oblastí a nebezpečné využívanie lodí pobrežnej stráže a námorných milícií, ktorého cieľom je narušiť ostatným krajinám čerpanie morských zdrojov". Za tieto aktivity je opakovane kritizovaný práve Peking, píše agentúra AFP.
Krajiny v oblasti si tiež robia starosti pre snahy Pekingu nadväzovať spojenectvo s pacifickými štátmi. Čína nedávno uzavrela bezpečnostnú dohodu so Šalamúnovými ostrovmi a podľa niektorých médií by mohla podobný krok urobiť aj v prípade Vanuatu, Samoy, Tongy či Kiribati.
Štáty aliancie Quad dnes oznámili, že do infraštruktúrnych projektov v Ázii a Tichomorí plánujú v najbližších piatich rokoch investovať najmenej 50 miliárd dolárov.
Bezpečnosť Taiwanu
V centre pozornosti summitu bola podľa agentúry Reuters tiež otázka Taiwanu, ktorý Čína považuje za svoju provinciu a hrozí mu ozbrojeným zásahom, ak by vyhlásil nezávislosť.
Americký prezident Joe Biden totiž pondelkovú tlačovú konferenciu s japonským premiérom Kišidou vyhlásil, že Spojené štáty by boli v prípade útoku na ostrov ochotné vojensky zasiahnuť.
Neskôr však uviedol, že nejde o zmenu politiky jednej Číny, ktorú USA rešpektujú a podľa ktorej je Taiwan súčasťou Číny. "Táto politika sa nezmenila," zopakoval Biden.
Austrálsky líder za klímu
Albanese, ktorý prišiel do Tokia iba deň po svojom vymenovaní do funkcie, otvoril na samite aj ďalšiu jeho dôležitú tému. "Priority novej austrálskej vlády sú v súlade s programom Quad, teda prijať opatrenia v oblasti zmeny klímy a budovať silnejší a odolnejší indo-pacifický región," povedal Albanese.
Ochrana klímy patrila k pilierom predvolebnej kampane Albaneseho labouristov, s ktorou vyhrali nedeľňajšie voľby.
"Budeme rokovať s vedomím, že zmena klímy je hlavnou ekonomickou a bezpečnostnou výzvou pre ostrovné krajiny Tichomoria," povedal Albanese.
"Za mojej vlády si Austrália stanoví nový cieľ znížiť do roku 2030 emisie o 43 percent, čím sa priblížime k nulovému emisnému zaťaženiu do roku 2050."