Námestníkovia švédskej a fínskej vlády dnes v Ankare rokovali o výhradách Turecka proti chystanému vstupu týchto dvoch krajín do Severoatlantickej aliancie. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pritom minulý týždeň obom štátom odkázal, nech sa ich diplomati ani neobťažujú jazdiť, že ich vstup do NATO nepodporia.
Švédska premiérka Magdaléna Anderssonová dnes podľa agentúry AP označila rokovania delegácie svojej a fínskej vlády s tureckou stranou za konštruktívny dialóg a uviedla, že sa snaží vyriešiť "problémy a nedorozumenie" vo vzťahu s Ankarou.
Na výhradach trvá
Turecko podľa denníka Hürriyet dnes opäť vyzvalo obe severské krajiny, aby mu dali konkrétne záruky, že budú bojovať proti terorizmu, najmä proti kurdským separatistom z PKK a sýrskym kurdským jednotkám YPG. Práve to je hlavná z viacerých podmienok, ktoré si Ankara kladie pre schválenie vstupu Švédska a Fínska do NATO.
Ďalšie je okrem iného zrušenie obmedzení vývozu zbraní do Turecka, ktoré obe severoeurópske krajiny prijali v roku 2019 kvôli tureckej intervencii na severe Sýrie, kde sa Ankara snaží obmedziť vplyv Kurdov pri svojich hraniciach. Reštrikcie na export zbraní prijali aj ďalšie krajiny NATO, ktoré ich ale neskôr zrušili.
PKK, ktorá od 80. rokov vedie na juhovýchode Turecka ozbrojený boj za autonómiu Kurdov, považujú za teroristickú aj EÚ či USA. Turecko však žiada vydanie troch desiatok ľudí, medzi ktorými sú podľa opozičných serverov aj ľudskoprávni aktivisti.
Za teroristov označuje turecká vláda aj svojich kritikov, ktorých považuje za priaznivcov duchovného Fethullaha Gülena, obviňovaného Erdoganom zo snahy zvrhnúť jeho vládu. Teroristi sú podľa Ankary tiež členmi milícií YPG, ktoré pritom bojovali s medzinárodnou koalíciou na čele s USA v Sýrii proti teroristickej organizácii Islamský štát.
Štátny tajomník švédskej vlády Oscar Stenström a námestník fínskeho ministerstva zahraničia Jukka Salovaara dnes rokovali s Ankarou s hovorcom tureckého prezidenta a jeho osobitným poradcom pre zahraničnú politiku Ibrahimom Kalinom.
Severanská otočka o 180 stupňov
Švédsko a Fínsko formálne požiadali o vstup do NATO 18. mája v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá trvá od 24. februára. Ich prijatie musia schváliť všetky členské krajiny, Turecko to ale odmieta, ak Štokholm a Helsinki nesplnia jeho požiadavky.
Podľa niektorých analytikov ale Erdogan týmto hlavne vydiera Spojené štáty, aby mu umožnili nákup stíhačiek, ktoré mu USA odmietlo po tureckom nákupe ruského systému protilietadlovej obrany v roku 2019. Niektorí myslia, že Erdogan sa takto snaží tiež získať politické body na domácej scéne pred prezidentskými voľbami, ktoré sa konajú v Turecku na budúci rok.
Podporu prijatia Švédska a Fínska do NATO by mohol vyjadriť summit aliancie, ktorý sa koná v Madride 29. a 30. júna a na ktorom sa zúčastnia aj tieto dve severské krajiny.