Niektorí švédski novinári a ochrancovia ľudských práv majú obavy, aby vláda tejto škandinávskej krajiny neurobila príliš veľké ústupky Turecku kvôli jeho blokovaniu vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie.
Informovala o tom agentúra AFP. Citovala okrem iného švédsku poslankyňu Amineh Kakabavehovú, ktorá je iránsko-kurdského pôvodu. Niektoré švédske noviny tento týždeň tiež vydali otvorený list, v ktorom 17 novinárov a ďalších pracovníkov vyzýva švédsku vládu, aby nepodľahla tlaku Ankary.
"Za žiadnych okolností by sme nemali handlovať o slobode slova. Postavme sa za slobodu slova! Postavme sa za kurdský jazyk! Nevydávajme ľudí, ktorí utiekli z Turecka pred represiami," píše sa v liste s titulkom Nespadnime do Erdoganovej pasce.
Vláda tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana nechce podporiť vstup Švédska a Fínska do NATO a ako podmienku si kladie okrem iného vydanie troch desiatok ľudí z týchto dvoch krajín do Turecka, väčšina z nich žije vo Švédsku.
Hovoria o teroristickej organizácii
Na zozname sú podľa tureckých opozičných médií kurdskí aktivisti, ktorých Ankara viní z napojenia na organizáciu Strana kurdských pracujúcich (PKK), ale tiež Turci, ktorých turecká vláda považuje za spojencov hnutia duchovného vodcu Fethullaha Gülena, či ľavicoví aktivisti a novinári.
PKK, ktorá už desiatky rokov vedie na juhovýchode Turecka ozbrojený boj za autonómiu Kurdov, považuje za teroristickú organizáciu nielen Turecko, ale aj Spojené štáty a Európska únia.
Gülenovo hnutie označuje za teroristické turecká vláda, ktorá ho viní zo snahy ju zvrhnúť. Jeho priaznivcov, hoci len domnelých, potom zatvára do väzenia. Kurdi, ktorých vo Švédsku žije približne 100-tisíc a vo Fínsku asi 15-tisíc, sú v Turecku podľa aktivistov za ľudské práva dlhodobo diskriminovaní.
Erdoganov režim poslal za mreže viacero kurdských aktivistov a politikov vrátane poslancov a snaží sa na Ústavnom súde domôcť zákazu prokurdskej parlamentnej strany.
"Ak chcete všetko obetovať za členstvo v NATO, no tak do toho. Je to ale hrozné, "povedala agentúre AFP poslankyňa Kakabavehová, ktorá zasadá vo švédskom parlamente ako nezávislá. Dodala, že by bolo hrozné rýchlo vstúpiť do Severoatlantickej aliancie za cenu podkopania demokracie.
Poslankyňa v centre pozornosti
Agentúra AFP uviedla, že hlas tejto poslankyne bol vlani v novembri rozhodujúci pri schválení sociálnej demokratky Magdalény Anderssonovej švédskou premiérkou. Podľa niektorých médií, napríklad podľa tureckého opozičného serveru Ahval, tak urobila po tom, čo švédski sociálni demokrati sľúbili spoluprácu so sýrskou kurdskou politickou stranou PYD (Zjednotená demokratická strana).
Skoršie vyhlásenie poslankyne Kakabavehovej kritizoval turecký veľvyslanec vo Švédsku Hakki Emre Yunt. "PKK má väzby na členov Riksdagu," uviedol Yunt s odvolaním sa na švédsky parlament.
"Môžem spomenúť iba Amineh Kakabavehovú, pretože má dohodu so sociálnymi demokratmi, aby ich podporovali," odpovedal neskôr na otázku švédskej tlačovej agentúry TT, ktorých poslancov mal na mysli. Povedal tiež, že táto poslankyňa nie je na zozname ľudí, ktorých vydanie Ankara žiada.
Proti správam tureckých médií, že niektorí švédski politici podporujú PKK, sa v piatok ohradila švédska ministerka zahraničia Ann Lindeová, ktorá ich označila za nepodložené. Taktiež premiérka Anderssonová opakovane zdôraznila, že Švédsko jasne podporuje zaradenie PKK do zoznamu teroristických organizácií.