Severoatlantická aliancia odštartovala v nedeľu takmer dvojtýždňové námorné manévre v Baltskom mori, na ktorých sa zúčastňujú aj Fínsko a Švédsko. Obe tieto severské krajiny v máji požiadali o vstup do NATO v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine.
Na každoročnom cvičení s označením BALTOPS sa tento rok zúčastňuje viac než 7-tisíc príslušníkov námorníctva, letectva a námornej pechoty zo 16 štátov vrátane Fínska a Švédska. Do nacvičovaných operácií sa celkovo zapojí 45 plavidiel a 75 lietadiel alebo vrtuľníkov, píše agentúra AP.
Manévre BALTOPS 22, ktorých hostiteľskou krajinou je Švédsko, nie sú zamerané voči žiadnej špecifickej hrozbe. "NATO, spoločne so Švédskom a Fínskom, využíva príležitosť posilniť odolnosť a silu svojich jednotiek v nepredvídateľnom svete," uvádza sa vo vyhlásení Aliancie.
Cvičenie sa oficiálne skončí v severonemeckom prístave Kiel 17. júna. "Považujeme za dôležité, my ako Spojené štáty aj ostatné krajiny NATO, aby sme prostredníctvom tohto cvičenia vyjadrili solidaritu s Fínskom a Švédskom," povedal v sobotu predseda Zboru náčelníkov štábov (JCS) armády USA generál Mark Milley na palube americkej vrtuľníkovej výsadkovej lode USS Kearsarge kotviacej v štokholmskom prístave.
Podľa agentúry AP vo švédskom hlavnom meste ešte nikdy nezakotvila takáto veľká americká vojnová loď. USS Kearsarge meria na dĺžku 257 metrov.
Proces vstupu Fínska a Švédska do NATO zatiaľ blokuje Turecko, ako jedna z členských krajín Aliancie. Obviňuje ich, že podporujú zakázanú Strane kurdských pracujúcich (PKK) a poskytujú útočisko jej členom. O vyriešenie sporu sa usiluje šéf NATO Jens Stoltenberg.
Manévre BALTOPS, ktoré sa konajú od roku 1972, majú za cieľ pripraviť námorníctvo na celé spektrum možných vojenských operácií: od boja proti ponorkám a likvidácie lodných mín cez nasadenie obojživelných vozidiel až po protilietadlovú obranu a zásahy zamerané proti pirátom a na rozbíjanie sietí pašerákov s ľuďmi. Fínsko a Švédsko sa na týchto cvičeniach zúčastňujú už od polovice 90. rokov.