Bulharský parlament dnes veľkou väčšinou hlasov schválil uznesenie, ktoré umožňuje vláde stiahnuť veto voči prístupovým rokovaniam Európskej únie so Severným Macedónskom. Poslanci na to stanovili podmienky, ktoré však budú pre Skopje ťažko splniteľné.
Pád bulharskej vlády
Za návrh podľa agentúry BGNES hlasovalo v 240-člennom Národnom zhromaždení 170 poslancov, vrátane opozičnej strany GERB expremiéra Bojka Borisova, ktorá doteraz začatiu rozhovorov bránila. Na 36 zákonodarcov bolo proti a 21 sa hlasovania zdržalo.
Spor o prístup k Severnému Macedónsku bol jedným z dôvodov pádu vlády bulharského premiéra Kirila Petkova. Opoziční i niektorí koaliční poslanci ho vinili, že stiahnutím veta sa chystá "zradiť" národné záujmy.
Keď parlament v stredu odhlasoval kabinetu nedôveru, hlavná opozičná strana GERB expremiéra Bojka Borisova otočila a oznámila, že kompromisný francúzsky návrh, presadzovaný aj predsedom vlády, podporí.
Kultúrne a menšinové spory
Sofia veto uplatňuje od roku 2020 pre spory so Severným Macedónskom v otázkach jazyka a kultúry, ktoré podľa Bulharov majú bulharské korene.
Podľa severomacedónskych predstaviteľov však národná identita Macedóncov nemôže byť predmetom diskusie. Bulharsko tiež žiada silnejšie záruky práv pre svoju menšinu žijúcu v Severnom Macedónsku. Tých pritom v krajine podľa vlaňajšieho sčítania žije oficiálne iba približne 3500.
Podmienky stanovené v uznesení vychádzajú z návrhu končiaceho francúzskeho predsedníctva EÚ, ktorý predpokladá, že Skopje výmenou za odblokovanie rozhovorov vsunie zmienku o Bulharoch ako ústavnom národe do svojej ústavy.
Bulharský parlament tiež chce, aby nič v prístupovom procese Severného Macedónska k EÚ nebolo možné vykladať ako uznanie existencie macedónskeho jazyka. Ten Sofia považuje za bulharský dialekt.
Veto Sofie voči rozhovorom so Severným Macedónskom bolo jednou z hlavných tém štvrtkového samitu lídrov Európskej únie a krajín západného Balkánu, ktorý napriek početným výzvam nedokázal dostať snahy o začlenenie tohto regiónu do EÚ z mŕtveho bodu.
Keďže EÚ začatie rozhovorov so Severným Macedónskom spojila aj s Albánskom, postihuje bulharské veto vo výsledku súčasne aj túto krajinu.
Bulharský premiér Kiril Petkov aj vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu čelil medzinárodnému tlaku na odblokovanie integračného procesu Severnej Macedónska.
Albánsko tlmočilo ústami svojho premiéra Ediho Ramu v súvislosti s bulharským vetom o "únose" svojej európskej perspektívy. Petkov sa tlaku odmietol podvoliť s odvolaním sa na vládne uznesenie, že kabinet v tejto veci nepodnikne žiadne kroky bez schválenia parlamentom.
Nechcú sa tešiť predčasne
Skopje k francúzskemu návrhu pristupuje zdržanlivo. Prezident Stevo Pendarovski sa predtým pripojil k volaniu opozície po tom, aby Severné Macedónsko dostalo od Bulharska jasné záruky, že pôjde o poslednú požiadavku na jej cestu do EÚ.
Tri malé strany severomacedónskej vládnej koalície navyše oznámili, že podmienky obsiahnuté vo francúzskom návrhu sú pre nich neprijateľné a v prípade ich prijatia z kabinetu odídu. Ako ťažko dosiahnuteľné sa javí tiež dosiahnutie dvojtretinovej väčšiny potrebnej na zmenu ústavy.
Severomacedónsky minister zahraničia Bujar Osmani podľa bulharských médií uviedol, že dnešné hlasovanie Národného zhromaždenia zablokuje prístupové rozhovory EÚ so Skopje na dlhý čas.
Nadviazal tak na premiéra Dimitara Kovačovského, ktorý vo štvrtok francúzsky návrh odmietol ako neprijateľný. Tri menšie strany vládnej koalície v Skopje už skôr pohrozili, že v prípade prijatia návrhu kabinet opustíia.
Ako ťažko dosiahnuteľné sa javí aj získanie dvojtretinovej väčšiny potrebnej na zmenu ústavy, keďže hlavné opozičné zoskupenie, nacionalistická strana VMRO-DPMNE, je zásadne proti akýmkoľvek ústupkom Bulharska.