Obyvatelia Mariupolu sa z pivníc vrátili do svojich bytov, ktoré len zázrakom prežili ruské bombardovanie. Niektorí ale stále doma nemajú vodu, variť musia na ohniskách vonku pred domom a informácií o okolitom svete sa k nim dostáva málo.
Niektorí obyvatelia mesta relaxujú na pláži, zatiaľ čo ich susedia si nevedia predstaviť, že sa po prežitých hrôzach tohtoročnej jari vrátia k normálnemu životu, hoci sa pomaly zmierujú s tým, že Mariupol zostane pod ruskou správou. Napísal o tom nezávislý bieloruský portál Zerkalo, ktorý sa pýtal na podmienky v meste miestnych obyvateľov.
"Ak je dobrý tlak, voda sa dostane až k nám do štvrtého poschodia. A keď nie, tak ideme do prízemia, kde je požiarny hydrant s kohútikom," hovorí 28-ročný muž z Mariupolu.
Dodáva, že na ľavom brehu mesta však ľudia také šťastie nemajú, pretože zásobovanie vodou tam ešte nebolo obnovené. Miestni tak musia vstávať o piatej ráno, aby sa mohli postaviť do rady na vodu, ktorá je v tých lepších dňoch dovážaná v cisternách.
Humanitárna pomoc
Muž opisuje, že v jednu chvíľu býval v dvojizbovom byte spolu s 15 príbuznými. "Prežili sme, chváľa bohu. Odísť by sme mohli aj teraz, ale máme tu niekoľko bytov, aj keď sú v domoch s poškodenou strechou," hovorí.
Podľa neho hrozí, že by rodina o svoje nehnuteľnosti mohla prísť, pretože mestská správa odporúča ľuďom, ktorí prišli počas bojov o strechu nad hlavou, aby si našli nejaký opustený byt a zabrali ho.
Päťdesiatnik Vadym opisuje, že v meste jazdia autobusy na ôsmich linkách. Do mesta je možné bez väčších prekážok prísť z Ruska alebo z medzinárodne neuznávanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky, zo zvyšku Ukrajiny je ale podľa Vadymových slov "asi ťažké" sa do Mariupolu dostať.
Na výjazdoch z mesta sú bezpečnostné kontroly. Vo štvrtiach sa stále vydáva humanitárna pomoc, napríklad chlieb alebo cestoviny, ďalšie potraviny si ľudia zabezpečujú sami v obchodoch alebo na trhoch. Variť musí Vadym vonku pred domom.
S obavami sa Vadym pozerá na ubezpečovanie ukrajinských úradov, že Kyjev mesto získa späť vojenskou cestou. "Tu to už nikto nechce prežiť znovu. Nie je to tak, že chceme žiť v Rusku, ale chceme jednoducho žiť, "vysvetľuje.
Mesto bez internetu
Kateryna, pracovníčka knižnice, ktorá má dom v obci asi 10 minút jazdy od Mariupolu, krúti hlavou nad tým, že jej susedia si vyšli na pláž, hoci je tam možné naraziť na míny. Vo rozprávaní Kateryny tiež zaráža, že súdiac podľa jej slov v čase bojov knižnicu, kde pracuje, zaplavili čitatelia.
"Keď nebol internet, tak sa u nás objavilo obrovské množstvo ľudí," hovorí. Ani teraz to nie je s internetom v meste žiadna sláva, zistil bieloruský portál. Ukrajinskí mobilní operátori v Mariupole už nepôsobia, ľudia si musia zaobstarať SIM karty poskytovateľa Fenix, ktorý funguje na územiach ovládaných proruskými separatistami. Na karty sa stoja dlhé rady.
"Informácií máme málo, samozrejme, lebo tu nie je ani osvetlenie, už vôbec nie televízia," hovorí Vadym. Na niektorých miestach v meste sú však obrazovky, na ktorých sa ľudia môžu pozrieť na správy.
Obyvatelia Mariupolu majú podľa Vadyma k dispozícii aj noviny. Vadym si všimol, že sa v nich často píše o ostreľovaní Donecka, ktorý ovládajú proruskí separatisti. Na otázku, či sa v dostupných novinách možno dočítať aj o ostreľovaní Charkova alebo Mykolajivu, teda miest pod ukrajinskou správou, odpovedá, že nič také si nevšimol.
V rukách Rusov
Trosky domov v Mariupole rozoberajú samotní obyvatelia. V súčasnosti ide o jednu z hlavných pracovných príležitostí v meste. Do tejto práce sa nechal najať aj Vadym. "Telá spod sutín už, myslím, všetky vyslobodili. Inak by sme cítili mŕtvolný zápach. Vo dvoroch sú teda ešte hroby," hovorí.
Kateryna sa zmieruje aj s víziou, že Mariupol zostane v ruských rukách. Podľa nej nemajú ľudia na výber. "Nemáme kam ísť, máme tam domy. A či chceme alebo nie, tak sa do nich vrátime, pretože Ukrajincom sa nebude donekonečna všade pomáhať," myslí si. Pred týždňom odišla aj s deťmi z Mariupolu do Česka, plánuje sa ale vrátiť.
Z jej slov zaznieva horkosť. "Samozrejme som naštvaná na Rusko, ale aj na Ukrajinu - málo chránila Mariupol, mali sme málo vojakov," hovorí táto 42-ročná žena.