Ruské a proruské sily od začiatku invázie na Ukrajinu nútene sťahujú ukrajinských civilistov na ruské alebo Ruskom okupované územie. Uvádza to správa organizácie na ochranu ľudských práv Human Rights Watch, podľa ktorej ide o závažné porušenie vojnového práva rovnajúce sa vojnovému zločinu a potenciálne aj zločinu proti ľudskosti.
Ruské a proruské orgány podľa HRW tiež tisíce ukrajinských občanov podrobili povinnej a násilnej kontrole, takzvanej filtrácii.
Majú len jednu možnosť
"Ukrajinskí civilisti by mali mať aj inú možnosť, ako len odísť do Ruska. A nikto by pri ceste do bezpečia nemal byť donútený podstúpiť násilný proces previerky," uviedol výskumník pri HRW a jeden zo spoluautorov správy Belkis Wille.
Organizácia hovorila s 54 ľuďmi, ktorí museli odísť do Ruska, podstúpili filtráciu, podporovali Ukrajincov v odchode z Ruska alebo majú rodinných príslušníkov či priateľov, ktorí boli na ruské územie nútene vysídlení. Väčšina z nich utiekla z oblasti Mariupolu, juhoukrajinského prístavu takmer zrovnaného so zemou pri tvrdej jarnej bitke. Niekoľko opýtaných bolo z Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Svoje svedectvá HRW poskytli tiež desiatky civilistov z Mariupolu a okolia, ktorým sa podarilo z bojiska utiecť na Ukrajinou kontrolované územia.
Ruská vláda na otázky HRW ohľadom získaných zistení za takmer dva mesiace neodpovedala.
Obyvatelia Mariupolu, ktorí si dokázali z obliehaného mesta zabezpečiť vlastnú dopravu, mali podľa HRW šancu utiecť na Ukrajinou kontrolované územie. Tí, ktorí boli odkázaní na Ruskom zabezpečený transport, ale takéto šťastie často nemali. Niektorým civilistom ruskí činitelia povedali, že musia na Ruskom okupovaných územiach zostať, alebo sa presídliť do Ruska.
"Nemali sme na výber, nemali sme žiadnu možnosť sa (na Kyjevskom kontrolované územie) dostať," uvádza žena, ktorú ruské úrady presídlili z Mariupolu. Podľa ďalších vojaci na ruských kontrolných stanovištiach utekajúcim Ukrajincom nariadili, aby pokračovali do Ruska alebo do proruskej samozvanej Doneckej ľudovej republiky.
Pri filtračnom procese, ktorý museli podstúpiť tisíce obyvateľov Mariupolu, ruské alebo proruské úrady zvyčajne zozbierali biometrické údaje o civilistoch vrátane odtlačkov prstov, obstarali fotografie tváre, vykonali osobnú prehliadku a prehľadali osobné veci aj telefóny. Pýtali sa aj na politické názory.
Žijú v strachu
Jeden muž z Mariupolu uviedol, že spoločne s desiatkami ďalších obyvateľov mesta zostal dva týždne v dedinskej škole v špíne, kým sa na nich dostal rad pri filtrácii. Mnoho ľudí podľa neho ochorelo a mali obavy z toho, čo ich čaká. "Cítili sme sa ako rukojemník," povedal.
Obyvatelia niektorých dedín a miest na východe Charkovskej oblasti boli tiež násilne prevezení do Ruska, s ktorým oblasť hraničí. "Žil si pod nami a ak príde ukrajinská armáda, potrestá ťa," povedali podľa jeho výpovede ruskí vojaci 70-ročnému mužovi z dediny Ruska Lozova severne od Charkova. "Popravia ťa," hovorili mu Rusi. Kým on sa zastrašiť nenechal, stovky rodín radšej odišli za hranice.
Niektorí ľudia HRW povedali, že do Ruska odišli dobrovoľne, väčšinou v snahe dostať sa ľahšou cestou do krajín Európskej únie. Tí, ktorí mali prístup k internetovému pripojeniu a sociálnym sieťam, sa často spojili s aktivistami, ktorí im z Ruska pomohli utiecť cez Estónsko, Lotyšsko alebo Gruzínsko, hoci pri sebe nemali dokumenty.