Čína začne platiť za ruský plyn v rubľoch a jüanoch namiesto v eurách a amerických dolároch. Oznámil to v utorok ruský energetický gigant Gazprom. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Bloomberg.
Moskva sa po uvalení bezprecedentných sankcií Západu za jej vojnu na Ukrajine usiluje o užšie vzťahy s Pekingom. "Prešlo sa na platby za dodávky ruského plynu do Číny v národných menách - v rubľoch a jüanoch," uviedol Gazprom vo vyhlásení.
Gazprom tak zmení svoj kontrakt na dodávky plynu do Číny na platby v rubľoch a jüanoch z eur, keďže Kremeľ zintenzívňuje snahy o zmenu obchodovania z mien, ktoré považuje za "nepriateľské" v rámci sankcií USA a Európskej únie.
Štátny plynárenský gigant podpísal v utorok dodatočnú dohodu k svojej existujúcej zmluve s China National Petroleum Corp, uviedol Gazprom vo vyhlásení. Platba sa uskutoční vo výške 50 percent v rubľoch a 50 percent v jüanoch s okamžitou platnosťou, podľa zdroja oboznámeného s plánmi, ktorý nechcel byť menovaný, keďže informácie ešte nie sú verejné.
Ruský prezident Vladimir Putin požadoval, aby hlavní zákazníci Gazpromu v Európe platili za plyn v rubľoch začiatkom tohto roka po tom, čo USA a ich spojenci zmrazili devízové rezervy ruskej centrálnej banky držané v dolároch a eurách po invázii na Ukrajinu. Niekoľko kupujúcich to odmietlo a Gazprom im zastavil dodávky. Najväčší spotrebitelia však nakoniec súhlasili s novými podmienkami Moskvy.
Rusko prechádza na platby za plyn v rubľoch aj v prípade Turecka, ktoré sa nepripojilo k sankciám a má úzke vzťahy s Kremľom. Ale na začiatku bude len štvrtina z celkovej sumy vyplatená v ruskej mene a zvyšok v dolároch a eurách, tvrdí zdroj. Podiel v rubľoch bude časom rásť, dodal.
Zmluva Gazpromu na zásobovanie Číny prostredníctvom ropovodu Power of Siberia, podpísaná v roku 2019, sa odhaduje na 400 miliárd USD (403,22 miliardy eur) počas jeho 30-ročnej životnosti. Dodávky sa neustále zvyšujú a v roku 2022 by mali dosiahnuť najmenej 15 miliárd metrov kubických v porovnaní s 10,4 miliardami m3 v minulom roku.
Vo februári, keď Putin navštívil Peking v súvislosti s vojnou, Gazprom podpísal druhú dohodu o dodávke ďalších 10 miliárd m3 ročne počas 25 rokov prostredníctvom nového potrubia, hoci sa transport ešte nezačal.
O niekoľko týždňov neskôr ruský koncern podpísal zmluvu aj na projekt plynovodu Sojuz Vostok cez Mongolsko smerom do Číny, cez ktorý by sa mohlo prepraviť až 50 miliárd m3 plynu ročne.