Protiruské západné sankcie sú krátkozraké a predstavujú nebezpečenstvo pre celý svet, ktorý sa čoraz viac obracia k Ázii, vyhlásil dnes ruský prezident Vladimir Putin na ekonomickom fóre vo Vladivostoku. Informovala o tom agentúra Reuters.
Vládu v Kyjeve ruský prezident označil za predstaviteľov nelegitímneho režimu, ktorý sa k moci dostal po prevrate v roku 2014. Podľa ruských agentúr tiež odmietol obvinenia, že by Rusko porušovalo medzinárodné právo.
Slová o "sankčnej horúčke" a stopka pre ropu a plyn
Európska únia spolu s ďalšími krajinami uvalili rozsiahle ekonomické a diplomatické sankcie na Rusko a jeho predstaviteľov po februárovom ruskom vojenskom útoku na susednú Ukrajinu.
Na začiatku prejavu Putin uviedol, že pandémiu covidu-19 nahradili iné globálne výzvy. "Mám na mysli sankčnú horúčku Západu, jeho neskrývané agresívne pokusy vnútiť iným krajinám svoje vzorce správania, zbaviť ich suverenity a podriadiť ich vlastnej vôli," uviedla hlava štátu. Rusko podľa Putina nie je možne izolovať – bez ohľadu na to, ako veľmi by to niekto chcel dosiahnuť.
Putin tiež pohrozil, že Rusko prestane dodávať ropu a plyn krajinám, ktoré zavedú cenové stropy, informovala o tom AFP. Zavedenie stropu na ceny ropy, o ktorom uvažujú niektoré západné krajiny, by podľa neho "bolo absolútne hlúpe rozhodnutie".
"Nedodáme vôbec nič, ak to bude v rozpore s našimi záujmami, v tomto prípade ekonomickými. Žiadny plyn, žiadna ropa, žiadne uhlie, žiadny vykurovací olej, nič," vyhlásil.
Ekonomické prognózy vyvracia tajný dokument
Rusko podľa Putina čelí ekonomickej, finančnej a technologickej agresii Západu, čo krajine spôsobuje isté ťažkosti v niektorých regiónoch a oblastiach priemyslu. Problémy majú najmä firmy závislé od dodávok z Európy, pripustil Putin.
Ruská ekonomika však podľa neho v tomto roku klesne zhruba o dve percentá, alebo o niečo výraznejšie. Uviedol tiež, že situácia na ruských finančných trhoch sa stabilizovala, inflácia klesá a miera nezamestnanosti sa nachádza na historickom minime pod štyrmi percentami.
Rusko podľa neho tento rok tiež vykáže rozpočtový prebytok, ktorý by mal predstavovať asi pol bilióna rubľov. Ruské úrady v poslednom období zlepšujú odhady tohtoročného vývoja domácej ekonomiky.
Dôverný dokument ruskej vlády, z ktorého tento týždeň citovala agentúra Bloomberg, však varuje pred hlbokými a dlhotrvajúcimi dopadmi západných sankcií na ruskú ekonomiku.
Materiál upozorňuje, že tlak na ruské hospodárstvo spôsobený sankciami sa bude stupňovať a odklon Európy od ruských energetických surovín by mohol narušiť aj schopnosť Ruska zásobovať domáci trh.
Najpesimistickejší scenár v tomto materiáli predpokladá, že ruská ekonomika dosiahne dno v roku 2024, keď bude v porovnaní s minulým rokom slabšia o 11,9 percenta, a spamätávať sa bude až do konca desaťročia.
Dokument varuje, že v priebehu jedného či dvoch rokov čaká Rusko pokles produkcie vo viacerých odvetviach orientovaných na export, vrátane ropy, plynu, kovov, chemikálií a drevárskych produktov.
Ruský dlh a posilnenie suverenity
Rusko svojou aktivitou na Ukrajine o nič neprišlo, len posilňuje vlastnú suverenitu, vyhlásil vo Vladivostoku Putin. Verí vraj, že jeho krajina bude nakoniec silnejšia a bude sa rýchlejšie rozvíjať.
Rusko podľa Putina pri súčasnej invázii "pomáha ľuďom" žijúcim na Donbase, je to podľa neho ruský dlh voči nim, ktorý "až do konca platíme". Putin vo Vladivostoku taktiež povedal, že Rusko boje na Ukrajine nezačalo, ale naopak sa vraj snaží ukončiť tie, ktoré tam trvali už od roku 2014.
Vtedy Moskva anektovala ukrajinský Krym a poskytla podporu proruským separatistom v regiónoch na východe Ukrajiny. Boje na hraniciach dvoch separatistických oblastí plne neutíchli ani napriek dohodám z bieloruského Minska a podľa OSN od roku 2014 do roku 2021 zomrelo v oblasti skoro štyritisíc civilistov.
Vina Ruska za energetickú krízu v Európe
Putin poprel obvinenia, že Moskva využíva energiu ako "zbraň". Vyhlásil to len niekoľko dní po tom, ako Rusko zastavilo dodávky zemného plynu cez kľúčový plynovod do Európy Nord Stream 1.
Kremeľ trvá na tom, že sankcie Západu zabránili riadnej údržbe ruskej plynárenskej infraštruktúry a najmä zablokovali návrat turbíny Siemens, ktorá sa opravovala v Kanade.
"Dajte nám turbínu, zajtra spustíme Nord Stream 1," povedal Putin. "Sme pripravení to urobiť zajtra, stačí stlačiť tlačidlo. Ale neboli sme to my, kto zaviedol sankcie," dodal.
Nemecko už v minulosti uviedlo, že turbína, ktorá bola na oprave v Kanade, je stále pripravená na odoslanie späť do Ruska, ale Moskva tvrdí, že prekážkou sú problémy s papierovaním. Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu obvinil Rusko z "vydierania" v súvislosti s dodávkami energie.
Na margo energetickej krízy v Európe Putin povedal: "Hovoria, že Rusko používa energiu ako zbraň. Ďalší nezmysel! Akú zbraň používame? Dodávame toľko, koľko požadujú, na základe požiadaviek od dovozcov."
Kritika dohody o vývoze obilia
Ruský prezident rovnako varoval aj pred globálnou potravinovou krízou. Vyhlásil, že väčšina obilia vyvážaného z Ukrajiny smeruje teraz do Európskej únie, nie do chudobných krajín. Moskva chce preto podľa Putina rokovať o úprave dohody, ktorá vývoz ukrajinského obilia odblokovala.
Dohodu zároveň označil za podvod na rozvojových krajinám. Úprava by podľa neho mala obmedziť počet krajín, do ktorých môže ukrajinské obilie smerovať.
Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak po Putinovom prejave vyhlásil, že nevidí dôvody na revíziu dohody o vývoze ukrajinského obilia. Vyhlásenie prichádzajúce z Ruska označil za "nečakané" a "neopodstatnené". Ukrajinský minister pôdohospodárstva Mykola Solskyj uviedol, že Rusko zatiaľ žiadne kroky na zmenu dohody nepodniklo.