Srbský minister obrany Miloš Vučević dnes oznámil, že armáda zvýšila stupeň svojej bojovej pripravenosti v reakcii na prienik dronov z Kosova. Priština poprela akékoľvek použitie bezpilotných prostriedkov, ktoré podľa Belehradu pozorovali v Srbsku vojenské objekty. Nové zvýšenie napätia prichádza v čase pokračujúceho sporu medzi Belehradom a Prištinou o automobilové registračné značky.
Zvýšenie bojovej pripravenosti nariadil prezident Aleksandar Vučić v utorok, keď vláda v Prištine začala postupne uvádzať do praxe svoj plán preregistrácie áut s niektorými srbskými poznávacími značkami. Za ilegálne považuje Priština také značky, ktoré majú uvedený kód jedného zo šiestich srbských správnych okresov v Kosove. Používajú ich predovšetkým Srbi žijúci v severnom Kosove, podľa odhadov ide o zhruba 10-tisíc vozidiel.
"Vzhľadom na skúsenosti z ukrajinského frontu prezident Aleksandar Vučić ako vrchný veliteľ vydal nariadenie, aby všetky takéto objekty boli zničené," povedal minister Vučević stanici RTS. Armáda drony letiace z Kosova spozorovala hneď vo viacerých oblastiach, čo podľa Vučeviča súvisí s niekoľkotýždňovým vojenským cvičením, ktoré sa teraz odohráva na rade miest Srbska. Vučević tiež potvrdil, že v čase spozorovania dronov vzlietli srbské stíhačky MiG-29, poprel ale informácie niektorých médií, že to bolo kvôli dronom.
Prezident Vučić nariadil zvýšiť bojovú pohotovosť v posledných rokoch už niekoľkokrát. Vždy sa tak stalo v reakcii na kroky Prištiny, ktoré Belehrad považoval za nepriateľské a ktoré vyvolali nové napätie v severnom Kosove obývanom početnou srbskou menšinou.
Kosovský minister obrany Armend Mehaj informácie o dronoch letcov z Kosova poprel, uviedli kosovské médiá. Podľa neho išlo o "výhovorku", ktorú Srbsko odôvodnilo zvýšením svojej vojenskej prítomnosti pri hranici s Kosovom. Vučević tvrdenie, že srbská armáda sústreďuje jednotky pri kosovských hraniciach, odmietol.
Snaha Prištiny zaviesť nové pravidlá pre srbské registračné značky a doklady totožnosti potrebné pre prekročenie hraníc krajiny vyvolala medzi Kosovom a Srbskom na prelome júla a augusta značné napätie. Úmysel kosovskej vlády vtedy zhatila blokáda ciest a masové demonštrácie, ktoré v severnom Kosove zorganizovali tamojší Srbi. Kým spor ohľadom pohybu srbských občanov cez srbsko-kosovskú hranicu sa koncom augusta podarilo urovnať, otázka registračných značiek naďalej hrozí vyústiť do násilných stretov. Pôvodne chcela Priština zákaz niektorých srbských SPZ začať vymáhať od začiatku novembra, na nátlak medzinárodného spoločenstva však ustúpila a plán sa rozhodla realizovať po etapách.
Kosovo vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska v roku 2008. Stalo sa tak necelých desať rokov po tom, čo Belehrad stratil nad touto autonómnou oblasťou kontrolu v dôsledku náletov NATO. Srbsko nezávislosť Kosova neuznáva a stále ho považuje za neoddeliteľnú súčasť svojho územia. Vojna medzi jednotkami srbskej armády a kosovskoalbánskymi povstalcami si vyžiadala približne 10-tisíc obetí.