Od prvých vojnových dní zachránila vyše dvesto zvierat - hlavne z oblastí bojov medzi ruskou inváznou armádou a ukrajinskými obrancami. Nový domov v Kyjevskej zoologickej záhrade našla napríklad tigrica z Charkova alebo krokodíl z Kramatorsku. Boje na začiatku ruskej vojenskej agresie pritom zúrili podľa riaditeľa zoo aj v jej blízkosti a zvieratá prežívali obrovský stres. Zamestnanci tu žili aj s rodinami v protileteckom kryte, opísal šéf zariadenia Kirill Trantin. Teraz sa chystá na zimu a na ďalšie možné výpadky v dodávkach elektriny a tepla.
"Na začiatku invázie nám zvieratá prinášali bežní ľudia. Našli sme napríklad škatuľku, otvorili ju a v nej bol had. Alebo doniesli papagája. Vysvetľovali, že odchádzajú a nemôžu ho zobrať sebou. Prosili, nech ho zachránime," spomína Trantin. Časom pribudli aj väčší zástupcovia živočíšnej ríše. Napríklad opice a korytnačky z miestnej súkromnej zoo, ktorú poničili boje. "Nemali teplo, elektrinu ani vodu. Tie opice prvé dva týždne u nás len jedli. Časom pochopili, že budú mať potravy dosť a že sa môžu uvoľniť," hovorí riaditeľ Kyjevskej zoologickej záhrady.
Mnohé zoo zničili boje
Počas druhého mesiaca invázie potom do Kyjeva doputovala dvanásťročná tigrica Dalila z charkovskej súkromnej zoo, ktorú rovnako poškodili boje. "Bola zranená, pokrytá exkrementmi a vystresovaná," rozpráva Trantin pri výbehu už opäť zdravo vyzerajúce šelmy. "Zostane u nás. Nedám ju," smeje sa a vážnejšie dodáva, že vzhľadom na jej vek nie je vhodné ju znova prevážať.
Pracovníci zoo sa ujali aj radu vtákov so zlomenými krídlami alebo poškodeným sluchom kvôli výbuchom. "Časť sme po uzdravení vypustili do voľnej prírody, ďalšie sa tam vrátiť nemôžu. Tak sme ich tu nechali," hovorí Trantin a opisuje aj prípad jeleňa z Irpiny, teda mesta v Kyjevskej oblasti, ktoré na začiatku invázie okupovali ruské vojská. "Mal popáleniny na 50 percentách tela a bohužiaľ zomrel," spomína a vysvetľuje, že zoo sa snaží zachrániť toľko zvierat, koľko je v jej silách. Podobne podľa neho rokujú aj ďalšie zoologické záhrady na Ukrajine. Niektoré exotické zvieratá z miest bojov previezli do zoo v Poľsku.
Zvieratá sú v strese
"Naše zvieratá boli veľmi vystresované, ale žiadne kvôli vojne neuhynuli," rozpráva Trantin, podľa ktorého mali najväčšie problémy v čase bojov o Kyjev zebry a 17-ročný slon Horace. "Jeho správanie sa veľmi zmenilo, bol veľa nervózny. Skúšal nájsť kút, kde by sa mohol ukryť, "opisuje ošetrovateľka Viktória Služenková, ktorá sa o Horáca stará už 12 rokov.
"Keď som k nemu prišla, podarilo sa mi ho upokojiť. Preto som sa rozhodla zostať s ním 24 hodín denne," spomína žena, ktorá počas prvého mesiaca ruskej invázie spala v izbe v slonom pavilóne. Horace mohol časom aj do vonkajšieho výbehu, pričom pracovníci zoologickej záhrady ho naučili, aby sa pri leteckom poplachu vrátil dovnútra, tvrdí Trantin.
Používali sedatíva
V zoo museli podľa neho zvieratám dávať tiež sedatíva a antidepresíva. "Snažili sme sa ohrady prikryť napríklad senom, aby sme utlmili zvuky bojov. Levy a tigre sme schovali v podzemných priestoroch, pretože keby pri ich výbehu spadla bomba, mohli by sa dostať von. A to by sme ich potom museli minúť, alebo by oni mohli niekoho zabiť," dodáva Trantin, ktorý v kyjevskej zoo pracuje dvadsať rokov, z čoho sedem rokov ju vedie.
Zachrániť zvieratá bolo podľa neho dôležité pre všetkých zamestnancov, aj kvôli psychike. "Keď sa vojna začala, vedúci oddelenia zviezli zamestnancov do práce svojimi autami. Prvý deň to bolo asi 50 ľudí, z celkových zhruba 350. Ďalší prišli v nasledujúcich dňoch," spomína Trantin a podotýka, že pracovníci záhrady dorazili aj s rodinami, deťmi, psami, mačkami.
"V prvých dňoch pripravili prístrešie v protileteckom kryte, kde potom žili. Okolo duneli výbuchy, ozývala sa streľba. Postavili sme barikády, aby sa sem Rusi nedostali. Mali sme vlastné zbrane, požiadali sme o pomoc teritoriálnu obranu, "líči a dodáva: "Keď počujete nad hlavou strely, začnete sa pozerať na život trošku inak. Vážim si teraz veci, ktorých som si pred tým nevšímal. "
Poznamenáva pritom, že ho baví história a čítal aj knihy o tom, ako pracovníci a riaditelia zoologických záhrad napríklad vo Varšave alebo Leningrade (dnes Petrohrade) zachraňovali za druhej svetovej vojny svojich zverencov. "Nikdy by ma nenapadlo, že sa mi tieto informácie budú hodiť," premieta.
Zamestnanci v Zoo žili
Zamestnanci žili v zoo asi poldruhého mesiaca. Ruské invázne sily, ktoré na metropolu zaútočili na konci februára hneď v prvých dňoch invázie, sa z Kyjevskej oblasti stiahli začiatkom apríla. Kyjevská zoo sa návštevníkom znovu otvorila v polovici mája. "Množstvo návštevníkov kleslo asi o polovicu," vypočítava Trantin.
V poslednom čase zoo čelí výpadkom v dodávkach elektriny, vody a niekedy aj kúreniu. Rovnako ako zvyšok krajiny, keďže sa Rusko od októbra zameralo vo vzdušných útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. "Najviac sa bojíme toho, že prídeme o elektrinu a kúrenie na dlhší čas... na celé dni alebo aj týždne," hovorí riaditeľ a upozorňuje na prípad, keď v pavilóne opíc nešla elektrina a zvieratá v tme nejedli. "Museli sme tam inštalovať svietidlá napájané z akumulátorov," vysvetľuje riaditeľ zoo, ktorá začala tiež testovať menšie osvetlenie napájané solárnymi panelmi.
Vďaka pomoci Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií si mohla nakúpiť generátory a teraz čaká na postavenie pece, na ktorej bude možné variť v prípade výpadkov elektriny. "Potrebujeme tiež nakúpiť benzín, plyn a drevo. Krmivo máme asi na mesiac a pol," približuje riaditeľ zoo a spomína tiež pomoc samotných Ukrajincov. Napríklad tento týždeň podľa neho zamestnanci išli do jednej školy, kde deti pre zvieratá vyzbierali 200 kilogramov jabĺk. Okrem toho kyjevskú zoo podporili finančne alebo krmivom aj zahraničné zoologické záhrady, vrátane českých, konštatuje.
"Najviac potrebujeme peniaze na krmivo a palivo. Ľudia nám môžu pomôcť napríklad tak, že si kúpia naše online vstupenky. Počas marca a apríla to urobilo veľa ľudí z Európy, USA aj Číny," opisuje. Zoo vďaka nim prežila mesiac. "Mohli sme kúpiť krmivo, zaplatiť elektrinu. Ceny za energie, jedlo a benzín však rastú tak rýchlo, že potrebujeme stále viac peňazí," hovorí riaditeľ zoo, ktorá existuje viac ako sto rokov a v súčasnosti v nej žije asi štyritisíc zvierat. Časť darov od zahraničných partnerov pritom kyjevská zoo podľa Trantina poskytuje aj ďalším ukrajinským zoologickým záhradám, ktoré potrebujú pomoc.