Napätie vyvolané sporom o registračné značky áut spôsobilo "najväčšiu a najnebezpečnejšiu krízu" vo vzťahoch medzi Srbskom a Kosovom za posledných desať rokov. Podľa svetových agentúr to dnes na rokovaní ministrov zahraničia krajín Európskej únie povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Belehrad a Prištinu varoval pred návratom do minulosti.
Kosovskí Srbi začiatkom novembra opustili miesta v kosovských štátnych inštitúciách - vrátane vlády, parlamentu, polície či súdov - na protest proti nariadeniu vlády v Prištine, aby používali výlučne kosovské registračné značky na svojich autách.
Mocenské vákuum
Od 21. novembra chce kosovská vláda začať vydávať pokuty vodičom vozidiel so značkami vydanými srbskými úradmi pre kosovské okresy, po 21. apríli 2023 má byť jazda s týmito značkami nezákonná.
Borrell povedal, že odchod Srbov z kosovských inštitúcií vytvoril vákuum, v ktorom "môže dôjsť k najhoršiemu". Obe strany by podľa neho mali "prejaviť viac flexibility" a za pomoci rokovaní vyriešiť svoje roztržky, uviedla agentúra Reuters. Ak Srbsko a Kosovo do 21. novembra nedosiahnu dohodu, "budeme na okraji nebezpečnej situácie", dodal podľa agentúry AP šéf diplomacie EÚ.
Snaha Prištiny zaviesť nové pravidlá pre srbské registračné značky vyvolala značné napätie medzi Kosovom a Srbskom už na prelome júla a augusta. Úmysel kosovskej vlády vtedy zhatila blokáda ciest a masové demonštrácie, ktoré v severnom Kosove zorganizovali tamojší Srbi.
Vláda kosovského premiéra Albina Kurtiho preto vtedy odložila vymáhanie opatrenia, ktoré je vo svojej podstate snahou o presadenie kosovských zákonov aj v severnom Kosove, kde žijú z väčšiny Srbi a kde má Priština len obmedzený vplyv.
Vstup do EÚ
Srbsko i Kosovo zhodne vyhlasujú za cieľ vstúpiť do EÚ, predtým však musia normalizovať vzájomné vzťahy. Rozhovory sprostredkované EÚ uviazli na mŕtvom bode. "Teraz sa (Srbsko a Kosovo) nachádzajú na križovatke. Musí sa rozhodnúť, ktorou cestou sa chcú vydať. Smerom k Európskej únii, alebo k minulosti," povedal podľa AP Borrell.
Kosovo vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska v roku 2008. Stalo sa tak necelých desať rokov po tom, čo Belehrad stratil nad touto autonómnou oblasťou kontrolu v dôsledku náletov NATO.
Srbsko nezávislosť Kosova neuznáva a stále ho považuje za neoddeliteľnú súčasť svojho územia. Vojna medzi jednotkami srbskej armády a kosovskoalbánskymi povstalcami si vyžiadala asi 10-tisíc obetí.