Bývalý britský premiér Boris Johnson v rozhovore so stanicou CNN v Lisabone vyhlásil, že hoci EÚ teraz silno podporuje Ukrajinu, pred februárovým začiatkom ruskej invázie sa názory európskych štátov veľmi líšili.
Najostrejšie sa Johnson v tejto súvislosti vyjadril na adresu Nemecka, ktoré si podľa neho v prípade invázie prialo porážku Ukrajiny. Francúzsko si medzitým podľa britského expremiéra vôbec nepripúšťalo, že by naozaj mohla vypuknúť vojna.
Túžba rýchleho konca z Berlína
"Bol to obrovský šok... Videli sme, ako sa zhromažďujú taktické skupiny ruského bataliónu, ale rôzne krajiny mali veľmi odlišné pohľady," povedal Johnson v Portugalsku Richardovi Questovi zo CNN.
"Nemecký názor bol v jednej fáze taký, že ak by k tomu malo dôjsť, čo by bola katastrofa, potom by bolo lepšie, aby celá vec rýchlo skončila a aby sa Ukrajina zrútila," uviedol Johnson. Berlín v tejto súvislosti podľa neho argumentoval "všetkými možnými ekonomickými dôvodmi".
"To som nemohol podporiť, považoval som to za katastrofálny pohľad na vec. Ale chápem, prečo si to mysleli a cítili to tak," pokračoval Johnson. Nemecko sa od začatia ruskej invázie na Ukrajinu rýchlo snaží znížiť svoju závislosť od ruskej energie.
Veľmi podobne o pôvodnom nastavení Nemecka hovoril aj vtedajší ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk. "Chlad a ľahojstajnosť", ktoré mu boli odpoveďou na žiadosti o pomoc domovskému štátu, ho podľa vlastných slov šokovali.
Neveriacky prizerajúce Francúzsko
Francúzsko medzitým podľa Johnsona do poslednej chvíle neverilo, že k invázii naozaj dôjde. "Nepochybujte o tom, že Francúzi si to do poslednej chvíle odmietali pripustiť," uviedol.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron stál na čele európskych snáh odradiť Vladimira Putina od invázie na Ukrajinu a navštívil ho v Kremli len niekoľko týždňov pred začiatkom vojny.
V marci skončil vo funkcii šéf francúzskych vojenských spravodajcov generál Éric Vidaud, a to čiastočne kvôli tomu, že "nepredvídal" ruskú inváziu na Ukrajinu, oznámil vtedy CNN vojenský zdroj oboznámený s touto záležitosťou.
Johnson tiež kritizoval počiatočnú reakciu Talianska na hrozbu invázie. Talianska vláda, vtedy vedená Mariom Draghim, podľa Johnsona "v jednej fáze jednoducho povedala, že by nebola schopná podporiť náš postoj", vzhľadom na svoju "masívnu" závislosť od ruských surovín.
Obrat po 24. februári
Len čo Rusko vo februári začalo inváziu, postoje v Európe sa podľa Johnsona rýchlo zmenili. "Stalo sa to, že všetci - Nemci, Francúzi, Taliani, všetci, (prezident USA) Joe Biden - videli, že jednoducho nie je iná možnosť. Lebo s týmto chalanom (Putinom) nejde vyjednávať. To je kľúčový bod," povedal expremiér.
Dodal, že EÚ si odvtedy v postoji voči Rusku počínala "brilantne". "Po všetkých mojich obavách (...) vzdávam hold spôsobu, akým EÚ konala. Bola jednotná. Sankcie boli tvrdé," povedal Johnson, ktorý patril pred referendom v roku 2016 medzi hlavné tváre brexitovej kampane.
Johnson v rozhovore tiež chválil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. "Je to veľmi odvážny chlap. Myslím, že dejiny tohto konfliktu by boli úplne iné, ak by tam nebol," povedal Johnson.
Dodal, že "ak sa Ukrajina rozhodne byť členom EÚ, mala by do toho ísť a myslím, že by to bolo pre ňu dobré", pretože by jej to pomohlo uskutočniť politické a ekonomické reformy.
Kyjev požiadal o vstup do EÚ krátko po invázii. Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie v júni na summite schválili udelenie kandidátskeho štatútu Ukrajine. K samotnému členstvu musí krajina dokončiť viacero reforiem a celý proces môže trvať aj viac ako desať rokov.