Ruská okupačná správa ukrajinského Mariupolu sľubovala, že do zimy opraví zničenú bytovú zástavbu, v skutočnosti ale tisíce obyvateľov mrznú v zdevastovaných domoch a bytoch. O tom, ako obyvatelia Mariupolu zvládajú ťažké podmienky na prahu zimy, s nimi hovorili novinári investigatívneho webu Važnyje Jistotii.
Ruské sily na jar vyše dvoch mesiacov intenzívne Mariupol bombardovali, až ho v máji úplne ovládli. Asi 90 percent bytových a 60 percent rodinných domov bolo zničených alebo úplne podľahlo skaze. Aj tak v meste ďalej v hrozných podmienkach zostáva asi 100-tisíc ľudí z pôvodného bezmála pol milióna. Mnohí nemajú elektrinu, vykurovanie, tečúcu vodu, kanalizáciu alebo okná.
Teploty padajú pod bod mrazu
„Náš dom to najviac zničilo 5. marca a vzápätí ešte 11. a 12. marca, dokopy bol zasiahnutý devätnásťkrát. Keď nad mojím bytom 5. marca vybuchla strela, prišiel som o sklá v oknách. Dnes (1. decembra, pozn. red.) je 281. deň od začiatku bojov. V našom dome sa absolútne nič neopravilo,“ opisuje situáciu Andrij Zonder, ktorý je domovníkom v bytovom dome číslo 66 na ulici Morskij bulvar. Skazu domu dokladá na fotografiách z novembra, na ktorých sú vidieť zívajúce diery na mieste okien a rozbitá strecha.
„V dome je naozaj zima. Ľudia sú chorí, ja tiež. Dnes v noci som zase nespal, o štvrtej hodine ráno fúkal silný vietor, ktorý strhol z okien fólie. V dome boli tri stupne nad nulou,“ povedal Andrij. Na stretnutiach s vedením mesta mu bolo povedané, že do 10. októbra úrady zabezpečia opravu múrov, strechy a dverí a okien v spoločných priestoroch. Nič také sa ale nestalo. Teploty v meste pritom už tento týždeň padajú pod bod mrazu.
„Kvôli dieram v streche nám zateká do bytov medzi 12. a 8. poschodím. Šestnásť bytov v našom dome prakticky visí vo vzduchu. Niet kam zasadiť okná, pretože múry jednoducho nie sú,“ zdôrazňuje Andrij. Obyvatelia časti mesta, kde dom stojí, boli podľa neho na jar v extrémne ťažkej situácii. Rusi túto oblasť totiž označili za takzvanú červenú zónu, čo znamenalo, že do nej nikoho nepúšťali, ani zdravotníkov, a nikoho nenechávali odísť. Zóna, ktorá siahala až k oceliarňam Azovstal, kde sa opevnili obrancovia Mariupolu, bola tiež na palebnej línii.
V Andrijovom dome žije asi 50 ľudí. Niektorí chodia na pár dní k známym, aby sa ohriali, umyli alebo si vyprali. „V našom dome to nejde. Byty sú vymrznuté, voda ľadová, ťažko sa v nej perie,“ hovorí.
Nemajú čím kúriť
Ani Nadi a jej rodine s opravami ich zničeného rodinného domu nikto nepomohol. „Keď sme vyliezli zo pivnice, kde sme sa ukrývali pred ostreľovaním, nemali sme okná, dvere ani plot. Strecha bola zničená. Medzičasom sme, samozrejme, niečo vlastnými silami urobili, nikto nám ale nepomohol. Látame, upevnili sme dvere. Zo siedmich okien nám chýbajú štyri, natiahli sme namiesto nich voskované obruby,“ opisuje Naďa. Rodine sa podarilo obnoviť v dome kachle, takže kúri aspoň drevom.Nie všetci Nadini susedia majú také šťastie. „Ostatní mrznú. Drevo ani uhlie nikto neponúka, veľa ľudí si ich kúpiť nemôže. Všetci vo štvrti mali domy s plynovým vykurovaním, ale teraz nemajú čím kúriť. Navyše nemajú okná a nemá cenu ohrievať vzduch, ktorý aj tak prúdi von. Ľudia sa schovávajú na rôznych miestach, aby sa ako-tak udržali nažive,“ opisuje.
Predstavu o tom, ako to momentálne vyzerá v Mariupole v porovnaní so stavom pred vojnou, môžete získať aj z nasledujúceho videa:
O dianie v štvrti s rodinnými domami sa podľa Nadi úrady nestarajú a humanitárna pomoc neprichádza. „V máji tu bola nejaká poľná kuchyňa, to bolo všetko. Potom povedali, že ľudia sa správajú necivilizovane, a prestali ju voziť. Ale ako sa majú ľudia správať, keď sme si nemohli kúpiť ani chlieb?“ sťažuje sa.
Doteraz nie je jasné, koľko ľudí v Mariupole od začiatku vojny zomrelo. Kyjev ale v máji uvádzal, že ich zahynulo najmenej 25-tisíc.