Izraelský parlament má dnes schváliť novú koaličnú vládu staronového premiéra Benjamina Netanjahua. Podľa pozorovateľov pôjde o jeden z najpravicovejších kabinetov v histórii krajiny.
Netanjahov Likud, ktorý s 32 mandátmi jasne vyhral novembrové voľby, má s krajne pravicovými a ultraortodoxnými stranami väčšinu 64 kresiel v 120-člennom Knesete. Vo vláde má byť aj trojčlenná krajne pravicová aliancia, ktorá je so 14 mandátmi treťou najsilnejšou silou v Knesete a ktorú tvorí Náboženský sionizmus RZ Becalela Smotriča, Židovská sila Ocma Jehudit Itamara Ben Gvira a strana Noam Aviho Maoza. A ďalej majú byť v kabinete dve ultraortodoxné strany – Šas Arieho Deriho má 11 mandátov a Jednotný judaizmus tóry Jicchaka Goldknopfa (sedem mandátov).
Vizitky vybraných možných ministrov:
Arje Deri (63) – podpredseda vlády, minister vnútra a zdravotníctva
Predseda ultraortodoxnej strany Šas sa stal ministrom napriek verdiktu súdu. Ten ho v januári uznal vinným z porušovania daňových zákonov. Parlament však v utorok schválil zákon, na základe ktorého sa Deri bude môcť stať ministrom. Podľa nového zákona môžu ministerskú funkciu získať aj ľudia, ktorí boli usvedčení zo zločinu, ak neboli odsúdení na trest väzenia.
Deri si už v minulosti vo väzení odsedel skoro dva roky za branie úplatkov vo funkcii ministra vnútra.
Rodák z Maroka je v parlamente od roku 1992 a vo vláde prvýkrát zasadol už v roku 1988. Bol opakovane ministrom vnútra, ale aj ministrom hospodárstva či rozvoja.
Itamar Ben Gvir (46) – minister národnej bezpečnosti
Šéf krajne pravicovej Židovskej sily povedie doterajšie ministerstvo vnútornej bezpečnosti, má mu byť novo podriadený aj šéf izraelskej polície, zatiaľ čo doteraz polícii viedol policajný šéf, ktorý stanovoval jej stratégiu po konzultácii s ministrom. Kneset však v utorok odsúhlasí rozšírenie týchto právomocí ministra.
Ben Gvir patril k stúpencom Meira Kahaneho, ktorého strana Kach, vyznávajúca nadradenosť židovského národa, bola v Izraeli roku 1994 zakázaná a ocitla sa aj na americkom zozname teroristických organizácií. V minulosti bol odsúdený za rasizmus a podporu teroristickej organizácie a je známy neznášanlivými výrokmi proti Arabom.
Teraz tvrdí, že už nie je zástancom vyhostenia všetkých Palestínčanov, ale len tých, ktorých považuje za teroristov a zradcov. Ako osadník na Západnom brehu Jordánu, ktorý Izrael obsadil počas vojny v roku 1967, sa stavia proti palestínskej štátnosti.
"Zmenil som sa. Pred 20 rokmi som hovoril, že všetci Arabi by mali byť vyhnaní, teraz už si to nemyslím, ale nehodlám sa ospravedlniť," povedal nedávno v rozhovore pre AFP v Tel Avive. "Prichádzam, aby som zachránil krajinu; bojujem s džihádistami a tými, ktorí chcú na krajinu zaútočiť. "
Jeruzalemský rodák, jeho predkovia prišli do Izraela z Iraku, vyštudoval právo, v parlamente je od roku 2021. Pred súdmi obhajoval často židovských radikálov.
Becalel Smotrič (42) – minister pre Západný breh Jordánu a minister financií
Nové ministerstvo pre Západný breh Jordánu vzniklo v rámci ministerstva obrany. Parlament v utorok odhlasoval, že možno vymenovať dvoch ministrov pre rovnaký rezort - opatrenie malo umožniť, aby na ministerstve obrany bol zriadený post ministra pre Západný breh Jordánu.
Západný breh Jordánu je územie okupované Izraelom a obývané asi tromi miliónmi Palestínčanov a pol miliónom izraelských osadníkov, podľa skorších dohôd sa malo stať súčasťou Palestínskeho štátu. Izrael na území ďalej schvaľuje budovanie izraelských osád, čo väčšina krajín považuje za porušenie medzinárodného práva.
Becalel Smotrič podporuje výstavbu osád na Západnom brehu aj jeho anexiu Izraelom.
Rodák z mošavu na Golanských výšinách na hraniciach so Sýriou vyrástol v osade na Západnom brehu Jordánu, jeho predkovia pochádzali s ukrajinského mesta Smotryč, jeho otec bol ultraortodoxný rabín. V parlamente zasadá (za rôzne krajne pravicové formácie) už od roku 2015, krátko bol v rokoch 2019-2020 ministrom dopravy.
Joav Galant (64) – minister obrany
Člen Likudu je bývalým veliteľom južného veliteľstva armády. V politike je od roku 2015, do roku 2019 bol členom centristickej formácie Kulanu, od tej do by je v Likude. Bol ministrom výstavby, imigrácie a naposledy v rokoch 2020-2021 ministrom školstva.
Rodák z Jaffy, jeho matka pochádzala z Poľska a prežila holokaust. Galant vyštudoval ekonómiu a manažment na Haifskej univerzite. Vojenskú kariéru začal v roku 1977, keď sa stal príslušníkom elitného námorného komanda Šajetet 13. V armáde postupne stúpal, v roku 2002 bol povýšený do hodnosti generálmajora a stal sa vojenským poradcom premiéra Ariela Šarona, čím sa dostal do generálneho štábu. V rokoch 2005 až 2010 bol veliteľom južného veliteľstva. Z tejto pozície sa okrem iného zapojil na prelome rokov 2008 a 2009 do operácie Liate olovo proti palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy, ktorú naplánoval a riadil.