Tisíce ľudí v pondelok večer demonštrovali v rade brazílskych miest, vrátane Ria de Janeira či Sao Paula, na podporu ľavicového prezidenta Luiza Inácia Luly da Silva.
Ľudia tak reagovali na nedeľné násilnosti v brazílskej metropole, pri ktorých niekoľko tisíc priaznivcov krajne pravicového exprezidenta Jaira Bolsonara vtrhlo do sídiel parlamentu, prezidenta a súdu. Násilnosti odsúdili všetci vysokí ústavní činitelia v krajine, rad svetových lídrov aj samotný Bolsonaro, ktorý býva od konca decembra v Spojených štátoch.
Ľudia na demonštráciách v pondelok večer žiadali potrestanie organizátorov a účastníkov útoku na najvyššie brazílske inštitúcie a niesli transparenty s nápismi Fašizmus nezvíťazí!, Žiadnu amnestiu pre pučistov, Brazília proti terorizmu alebo Sme demokracia.
Manifestácie zorganizovali odbory a ľavicové strany, niektorí účastníci boli oblečení v červených tričkách či niesli červené vlajky ľavicových hnutí. Niektorí tiež žiadali, aby bol exprezident Bolsonaro súdený.
Bolsonaro prehral vlani v októbri tesne prezidentské voľby, ale ich výsledok výslovne neuznal a až niekoľko dní po voľbách iba povedal, že bude dodržiavať ústavu.
Už pred voľbami však spochybňoval elektronický volebný systém a povolebné demonštrácie svojich priaznivcov podporil. Odovzdaniu moci nebránil, ale oproti zvyklostiam sa nezúčastnil inaugurácie svojho nástupcu. Namiesto toho odletel na Floridu, kde pritom nemá žiadnu oficiálnu agendu, a nie je jasné, kedy plánuje návrat.
Za svojho štvorročného mandátu Bolsonaro čelil viacerým obvineniam, okrem iného kvôli laxnému prístupu k pandémii covidu-19, šíreniu falošných správ, ale aj obvineniam zo zločinov proti ľudskosti či z genocídy domorodého obyvateľstva.
Pred trestným stíhaním ho ale chránila imunita a tiež šéf dolnej komory parlamentu Arthur Lira, ktorý žiadosti o zosadenie prezidenta nepostúpil do pojednávania.
Nedeľné násilnosti v metropole Bolsonaro odsúdil a odmietol akúkoľvek zodpovednosť za ne. V reakcii na twitteri tiež napísal, že pred jeho nástupom do úradu v januári 2019 sa k podobným akciám uchyľovala ľavica.
Útok na tri najvyššie inštitúcie je ale v modernej histórii krajiny bezprecedentný. V pondelok tiež Bolsonaro na sociálnych sieťach informoval, že je v nemocnici v Orlande kvôli bolestiam brucha, a pripomenul útok z roku 2018, keď bol napadnutý na predvolebnom mítingu.
Odvtedy podstúpil päť operácií kvôli tomuto zraneniu. Dôvodom vtedajšieho útoku mohli byť Bolsonarove homofóbne a rasistické výroky.
Prezident Lula počas nedeľných násilností nebol v metropole, do spustošeného prezidentského paláca sa ale vrátil večer po tom, čo polícia po niekoľkých hodinách výtržníkov spacifikovala.
V súvislosti s útokom bolo zatknutých na 1500 ľudí, z toho 1200 z tábora pred kasárnami, kde ľudia od volieb demonštrovali a požadovali zásah armády v prospech Bolsonara. Na príkaz sudcu polícia v pondelok tento tábor vykľula, rovnako ako to urobila s podobnými tábormi pred kasárnami v Riu či Sao Paule.
Lula sa v pondelok stretol so šéfmi oboch parlamentov a guvernérmi väčšiny brazílskych štátov, ktorí mu vyjadrili podporu a odsúdili nedeľňajší útok. Spoločne potom večer vystúpili pred prezidentským palácom.
K vyšetrovaniu nedeľňajších udalostí sa snažia prispieť aj Brazílčania na sociálnych sieťach, kde už v nedeľu vznikol profil @contragolpebrasil (proti puču v Brazílii), kam ľudia posielali fotky s identifikáciou účastníkov útoku.
Mnohí z nich totiž pri tom sami seba nakrúcali na videá a chválili sa nimi na sociálnych sieťach. Ministerstvo spravodlivosti a polícia tiež vytvorili e-mailovú schránku, kam môžu ľudia informácie na vyšetrovanie posielať.