Ľudskoprávna organizácia Fortify Rights podala spolu s 16 ľuďmi z Mjanmarska v Nemecku trestné oznámenie na členov mjanmarskej armády, ktorých viní z genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Skupina dnes o piatkovom podaní informovala v Bangkoku, uviedla agentúra AP. Sťažnosť sa týka činov, ktorých sa armáda v Mjanmarsku dopustila po štátnom prevrate z februára 2021 a pri postupe proti moslimskému etniku Rohingov od roku 2017. Podľa odhadov mimovládnych organizácií si represie zo strany armády vyžiadali najmenej 2700 obetí na životoch a vyše 770-tisíc Rohingov bolo nútených utiecť zo zeme.
"Vyšetrovanie a následné stíhanie týchto zločinov podľa nemeckého práva by prispelo k potrestaniu páchateľov najťažších zločinov... a dalo by signál ďalším potenciálnym páchateľom v Mjanmarsku aj inde, že sa zodpovednosti za kruté zločiny nemožno vyhnúť," uviedol Matthew Smith z organizácie Fortify Rights. Tá trestné oznámenie podala pred druhým výročím vojenského prevratu z 1. februára 2021.
Armáda po puči nechala zadržať predstaviteľov civilnej vlády, a to vrátane líderky a nositeľky Nobelovej ceny za mier Do Aun Schan Su Ťij, ktorá bola odvtedy odsúdená už na 33 rokov väzenia. Prevratu predchádzal v roku 2017 tvrdý zásah proti Rohingom zo strany armády a budhistických milícií, pri ktorom dochádzalo k hromadným vraždám, znásilňovaniu a vypaľovaniu celých dedín.
"Mjanmarská armáda zabila pri útoku na dedinu sedem členov jej rodiny," uviedla organizácia Fortify Rights o jednej žene zo 16 ľudí, ktorí spolu s ňou trestné oznámenie podali. Nevestu tejto 51-ročnej ženy podľa skupiny znásilnili osoby, ktoré spolupracovali s armádou. Ju samotnú vo vedľajšej miestnosti bili vojaci. Je tiež očitou svedkyňou zabitia niekoľkých rohingských mužov a detí.
V skupine, ktorá sťažnosť podala, sú vedci, študenti, poľnohospodári, ženy v domácnosti a bývalí starostovia dedín, ktorí pochádzajú z rôznych etnických skupín. Približne polovica z nich sú obete násilností spáchaných mjanmarskou armádou.
Trestné oznámenie podané u nemeckého generálneho prokurátora podľa Fortify Rights obsahuje okrem iného zásadné dôkazy o tom, že vysokí predstavitelia vojenskej junty vedeli o zločinoch svojich podriadených a nepodnikli žiadne kroky, aby zločinom zabránili a páchateľov potrestali. Dôkazy tiež zahŕňajú rozhovory s preživšími, uniknuté dokumenty a informácie od mjanmarskej armády a polície ako aj správy vydané vyšetrovateľmi OSN.
Činy mjanmarských generálov v súčasnosti vyšetrujú aj Medzinárodný trestný súd a Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Trestné oznámenie je v zahraničí možné podať v krajinách, ktoré uznávajú zásadu univerzálnej jurisdikcie. Tá umožňuje súdne stíhať zločiny proti ľudskosti bez ohľadu na miesto ich spáchania. Podobné trestné oznámenia proti mjanmarským predstaviteľom boli podané v roku 2021 v Argentíne alebo v roku 2019 v Británii.