Na rieke Drina na východe Bosny sa opäť nahromadili tony odpadu, ktoré sa premenili na plávajúcu skládku. Informovala o tom agentúra AP.

Odpad sa kopí za bariérou neďaleko mesta Višegrad obvykle v zime a na jar, keď je v rieke veľa vody. Odpadky tam pritom končia kvôli zle spravovaným skládkam pozdĺž tokov na Balkáne alebo ich do vody ľudia hodili priamo.

Bariéra proti odpadkom, ktorú inštalovala na rieke miestna vodná elektráreň niekoľko kilometrov proti prúdu od svojej priehrady neďaleko Višegradu, premenila mesto na nechcené regionálne úložisko odpadu, sťažujú sa miestni ekologickí aktivisti.

Teplé počasie vylialo rieky

Tento týždeň sa pri bariére opäť vytvorila obrovská plávajúca skládka plná plastových fliaš, hrdzavých sudov, použitých pneumatík, domácich spotrebičov, naplaveného dreva a ďalšieho odpadu, ktorý sa do Driny dostal z jej prítokov.

Výdatné dažde a nezvyčajne teplé počasie v uplynulom týždni spôsobili, že mnoho riek a potokov sa vylialo zo svojich korýt v Bosne, Srbsku aj v Čiernej Hore.

"V posledných dňoch sme mali mnoho zrážok a prívalových povodní a tiež obrovský príliv vody (z prítokov Driny) v Čiernej Hore, ktorý teraz našťastie opadá," povedal Dejan Furtula z ekologického združenia Eko Centar Višegrad.

"Obrovský príliv odpadkov bohužiaľ neustal," dodal. Za bariérou na Drine sa podľa neho v posledných dňoch odhadom nahromadilo asi 10-tisíc metrov kubických odpadu.

Skládka ako veľká hanba

Rovnaké množstvo odpadkov bolo z tejto časti rieky vytiahnuté už v minulých rokoch. Odstraňovanie odpadu z rieky trvá v priemere až šesť mesiacov. Končí potom na mestskej skládke vo Višegrade, ktorá podľa Furtulu nemá dostatočnú kapacitu ani na to, aby zvládla komunálny odpad.

"Na skládke horia neustále ohne, povedal Furtula s tým, že skládka predstavuje nielen ekologické a zdravotné riziko. "Je to veľká hanba pre nás všetkých," dodal.

Rieka Drina tečie z hôr v Čiernej Hore cez Srbsko a Bosnu, niektoré jej prítoky sú známe smaragdovou farbou a úchvatnými scenériami. Desiatky rokov po ničivých vojnách z 90. rokov, ktoré sprevádzali rozpad Juhoslávie, zaostáva táto časť Balkánu za zvyškom Európy nielen z hospodárskeho hľadiska, ale aj v ochrane životného prostredia.