Letecká základňa pri obci Željava, umiestnená vnútri horského masívu a pripravená pre 100 lietadiel MiG-21, bola pritom unikátom, aký v Európe takmer nemá obdobu. Pred štvrťstoročím ju zničila séria explózií.
Základňu na chorvátsko-bosnianskom pohraničí zlikvidovalo ráno 16. mája 1992 skoro 60 ton výbušnín. K explóziám, ktoré pocítili aj obyvatelia 15 kilometrov vzdialenej západobosenskej metropoly Bihać, dali rozkaz velitelia letectva Juhoslovanskej národnej armády (JNA), ktorá narýchlo opúšťala nepokojné chorvátske a bosnianske územia. Ešte o pol roka skôr pritom z Željavy štartovali MiGy k náletom na centrum Záhrebu aj ďalšie ciele v Chorvátsku, ktoré bojovalo o nezávislosť.
Podzemné letisko Željava bolo jedným z najprísnejšie utajovaných objektov niekdajšej Juhoslávie. Letecká základňa bola umiestnená vnútri horského masívu Plješevica vysokého vyše 1 600 metrov a mala vydržať aj jadrovú explóziu o sile pumy zhodenej na Nagasaki.
S výstavbou základne s kódovým označením Objekt 505 sa začalo v roku 1948 a prvé lietadlá MiG-21 tam pristáli o dvadsať rokov neskôr. Ceny projektu dosiahla šiestich miliárd dolárov.
Štvrť roka po pristátí prvých strojov sa základňa dostala do ostrej prevádzky. Dôvodom bola invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968, ktorá vtedajšie velenie juhoslovanskej armády veľmi vydesila.
Fotografia Željavy, ktorú nasnímala CIA v roku 1968. CIA si bola dobre vedomá existencie letiska a jeho schopností:
Letisko Željava sa osvedčilo, hoci ešte nebolo ani po 12 rokoch výstavby úplne hotové. Lietadlá skryté v tuneloch dlhých niekoľko stoviek metrov trápil všadeprítomný prach, ktorého sa podzemná základňa zbavila až koncom 70. rokov. Až v tej dobe bol totiž obrí bunker s chodbami dlhými celkom 3,5 kilometra konečne hotový.
Vnútri našlo v prípade potreby až na mesiac pohodlie tisíc vojakov, hlavným účelom podzemných tunelov v Željave ale bolo ukryť bojové lietadlá. Tých bolo bežne v podzemí približne 50, v prípade potreby sa ale do troch chodieb dlhých 350, 400 a 500 metrov mohlo vojsť do 100 stíhačiek MiG-21.
Pôdorys tajnej leteckej základne Željava:
Na základni pôsobila aj letka prieskumných strojov, tie ale stáli vonku, do vchodov prispôsobených pre MiG-21 sa totiž nevošli. Podobne dopadli na prelome 80. a 90. rokov aj najmodernejšie lietadlá JNA, stroje MiG-29.
Bývalý vojenský komplex dnes chátra a predstavuje hrozbu pre životné prostredie. Okolie je plné mín, na ich odstránenie a sprístupnenie základne chýbajú peniaze. Úrady pred desiatimi rokmi zvažovali, že tu vybudujú azylové centrum pre migrantov, ktorí na základni občas prespávali, nakoniec od tejto myšlienky ale upustili.