Ukrajinské webové stránky Platforma pamäti Memorial približujú konkrétne osudy ľudí, ktorých životy si vyžiadala ruská invázia na Ukrajinu. Tá sa začala vlani 24. februára a podľa odhadov pripravila o život desaťtisíce vojakov a civilistov. Chceme dať tvár hrozným číslam - povedať, že nezomierajú štatistické cifry, ale skutoční ľudia so snami a nádejami, ktoré sa nikdy nesplnia, uviedla v rozhovore s ČTK šéfredaktorka projektu Anastasija Abramecová. V súčasnosti je podľa nej na webe okolo 2000 nekrológov padlých ukrajinských vojakov a zabitých civilistov, vrátane detí.
"Artem Kornijčuk. Jeden rok a sedem mesiacov. Kryvyj Rih," stojí v jednom z nich a sprevádza ho čiernobiela snímka usmievajúceho sa chlapca. Po rozkliknutí odkazu sa u Artemovho mena objaví dátum 16. decembra 2022. Teda deň, keď v Kryvom Rigu zahynul. "Ruská raketa premenila celý vchod, kde bol byt jeho rodiny, na trosky. Artemko s mamou Ljudmilou zahynuli okamžite. Jeho otec, 30-ročný Oleksandr, zomrel v nemocnici," uvádza web, podľa ktorého z rodiny prežil len sedemročný Artemov brat Maksym, ktorý bol u babičky.
Rozdelené rodiny
"Po začatí plnohodnotnej ruskej invázie odišla Ljudmila so synmi do Poľska, zatiaľ čo Oleksandr zostal v Kryvom Rigu. Synom bolo za otcom veľmi smutno. Toto obdobie bolo ťažké aj pre Oleksandra. V auguste sa rodina znovu stretla," uvádza ďalej nekrológ, kde príbuzní rodiny rovnako spomínajú, že Kornijčukovci vždy pri leteckom poplachu chodili do krytu. "Nechápeme, prečo vtedy zostali v byte," uviedol strýko otca rodiny Jaroslav Kornijčuk.
Arina Kravčenková. Tri roky. Izium. Jej život podľa webu ukončilo ruské ostreľovanie. "Deviateho marca 2022 bola zabitá tiež takmer celá jej rodina: mama i otec, dvaja starší bratia vo veku 10 a 14 rokov, babička a 96-ročná prababička. Ako zázrakom prežil len starý otec," píše sa v nekrológu, podľa ktorého sa Arina s rodinou pred ostreľovaním schovala v kryte v dome, kde bývali jej starí rodičia. "Malú Arinu pochovali v spoločnom hrobe s bratmi a rodičmi," podotýka okrem iného nekrológ.
Venedykt Vasylkov, 17 rokov, Mariupol...
"Príbehov o deťoch sme už nazbierali viac ako sto. A to je na tejto práci pre mňa najhoršie," zverila sa Abramecová. Osudy zabitých detí sa jej dotýkajú zvlášť. "Možno preto, že som mamou šesťročného chlapca a vôbec si neviem predstaviť, ako sa cítia rodičia, ktorým zahynuli deti," rozpráva Abramecová, ktorá upozorňuje aj na osudy seniorov.
"Na Ukrajine sú stále veľmi nízke penzie a naši dôchodcovia si nemôžu užívať oddych ako napríklad Európania. Keď som bola v zahraničí, pozerala som sa na tamojších dôchodcov so pohármi vína na pobreží a predstavovala si, že to tak bude aj u tých našich," rozpráva 31-ročná žurnalistka a dodáva, že po tom, čo na Ukrajinu vpadli ruské vojská, život tamojších seniorov sa stal neznesiteľným. "Je pre nich ťažšie odísť, majú veľký strach z neznámeho a nemajú finančný vankúš. Často sa tak stávajú obeťami ostreľovania. Ich životy končia v strachu a medzi troskami," opisuje. Zároveň zdôrazňuje, že nerada niekoho vyzdvihuje a že cieľom projektu je zachovať pamiatku všetkých obetí ruskej invázie.
Koľko ľudí zahynulo vo vojne, ktorú vlani Moskva na Ukrajine rozpútala, nikto presne nevie. Odhady hovoria o desaťtisícoch mŕtvych medzi civilistami i vojakmi. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva k polovici tohto februára potvrdil takmer 7200 zabitých ukrajinských civilistov vrátane viac ako 430 detí. Ukrajinské úrady uvádzajú o niečo vyššie počty a všetci upozorňujú, že skutočná bilancia bude pravdepodobne výrazne vyššia, pretože v mnohých regiónoch pokračujú boje a na Ruskom okupovaných územiach nie je možné zistiť všetkých zabitých. Ukrajinská armáda počty padlých vojakov nezverejňuje.
Tisícky obetí
Platforma pamäti Memorial pripomína zatiaľ podľa jej šéfky osudy zhruba dvoch tisícok obetí ruskej vojenskej agresie. "Celkovo je v databáze oveľa viac mien, ale nie sú to konečné údaje," hovorí Abramecová, ktorej tím každý deň publikuje niekoľko ďalších nekrológov, aby postupne upozornil na každú obeť. "Naším cieľom je radikálny odklon od sovietskej praxe pomníkov bezmenným vojakom. Naši vojaci majú mená a naše civilné obete by nemali byť zabudnuté," približuje novinárka.
Tím pracujúci na projekte, ktorý založila ukrajinská mediálna agentúra Abo a ktorého fungovanie podľa jeho šéfky umožňujú predovšetkým granty, používa pri zhromažďovaní informácií o padlých Ukrajincoch viacero metód. Jednou z nich je, že príbuzní obete vyplnia formuláre na webe, vysvetľuje Abramecová a dodáva, že informácie potom prechádzajú dvojitým overovaním. Podklady pre niektorých nekrológov podľa nej tím získava tiež v teréne alebo s príbuznými obetí komunikuje telefonicky, prípadne si s nimi píše. "Našimi partnermi sú niektoré médiá a využívame ich práce, aby sme príbuzných obetí netraumatizovali rovnakými otázkami, ktoré im už boli položené," podotýka.
Nekrológy, ktoré organizácia zverejňuje tiež v angličtine na twiteri, sú pomerne krátke. "Snažíme sa však rozprávať o človeku v rôznych spoločenských úlohách, nielen o okolnostiach smrti. Rozprávame, čím sa zaoberal, ako odpočíval, aký bol jeho prínos pre spoločnosť, o čom sníval," približuje novinárka a upozorňuje, že nekrológy sú len časťou práce asi dvadsaťčlenného tímu. Ten okrem iného píše články pre ukrajinské aj zahraničné médiá ako je Ukrajinska pravda alebo Rádio Sloboda a pracuje na dokumentárnych filmoch, ktorých protagonistami sú príbuzní obetí.
"Je dôležité hovoriť nielen o mŕtvych, ale aj o tisícoch Ukrajincoch, ktorí zažili stratu a musia s ňou žiť. My všetci by sme sa mali naučiť ich správne vnímať a podporovať. Táto trauma bude v ukrajinskej spoločnosti desiatky rokov," domnieva sa vedúca projektu. Ten si podľa nej kladie za úlohu zhromaždiť čo najviac príbehov obetí ruskej invázie, fungovať ako databáza pre novinárov, ľudskoprávnych aktivistov alebo dokumentaristov, prispievať k verejnej diskusii a hľadať optimálne možnosti pre vybudovanie silnej inštitúcie národnej pamäti.