Na scéne uprostred moskovského štadióna Lužniki stojí hlúčik detí. Zmätene hľadí do záplavy ruských vlajok na tribúnach. Tie najmenšie si pred hlukom zakrývajú uši. Na scénu sa potom ráznym krokom vyhupne vojak. Volá sa Jurij Gagarin, a ako tvrdí moderátorka Julija Baranovskaja, údajne zachránil v Mariupole 367 detí.

„Jurij Leonidoviči, to sú deti, ktoré ste zachránili,“ ukazuje vojakovi na zmätenú skupinku detí Baranovskaja. „Anuto, nehanbite sa, choď ho objať. Deti, objímte ho. To je ten, kto vás zachránil,“ huláka Baranovskaja. Z tejto scény beží mráz po chrbte. Sotva si niektorý z prítomných uvedomuje neuveriteľný cynizmus tohto okamihu.

Prečo tie deti potrebovali zachrániť? Pred kým? Ešte pred rokom bol Mariupol celý a tí drobci na scéne boli so svojimi rodičmi. Dnes časť tohto ukrajinského mesta leží v troskách po ruskom bombardovaní. A pod nimi tisíce civilistov.

„Rossija! Rossija!“ ozýva sa nadšene z hľadiska. A mne napadá, ako sa asi cítia tieto ukrajinské deti, ktoré ako trofej vystavujú v ruskej metropole?

Propagandistické oslavy

Na moskovský štadión Lužniki prišli desiatky tisíc Rusov oslavovať vojnu proti Ukrajine. Na vládou organizovanom koncerte Sláva obrancom vlasti sa za zvuku piesní o vojne a propagandistických prejavov nechali utvrdzovať, že oslobodzujú Ukrajinu a celý svet je proti nim. Na pár minút zaskočil aj Vladimir Putin.

„My sme s ním. Za suverenitu Ruska. A ty?!“ vítajú pekne zostra aktivisti plagátom s podobizňou Vladimira Putina účastníkov koncertu. Tí sa zhlukujú pri stanici metra Sportivnaja, a potom mieria organizovane ďalej. Celý mumraj sledujú zástupy skrehnutých policajtov. V Moskve je mínus štrnásť stupňov.

„Poďme sa odfotiť pri vchode, ako minule, a pôjdeme domov,“ navrhuje alkoholom posilnený muž skupinke, s ktorou kráča k štadiónu. V ruke drží igelitovú tašku a v nej lacné šampanské, džús na zapitie a niekoľko plastikových téglikov. Súdiac podľa pracovnej bundy išlo o zamestnancov štátnej energetickej firmy Rosseti z Moskovskej oblasti.

„Povinná dobrovoľná účasť“

Hoci bol koncert na podporu obrancov vlasti prezentovaný ako verejná akcia, lístky voľne v predaji neboli. Štát ich distribuoval svojim organizáciám a tie museli zabezpečiť povinnú účasť. Vstupenky pritom nedostali len organizácie z Moskvy, ale aj z ďalších regiónov.