Líderku bieloruskej opozície Sviatlanu Cichanovskú odsúdil bieloruský súd v pondelok na 15 rokov odňatia slobody. Cichanovská na súdnom pojednávaní nebola prítomná, informuje TASR podľa správy agentúry AP.
Cichanovská je podľa rozhodnutia súdu vinná z vlastizrady a sprisahania s cieľom zvrhnúť vládu. Tá už skôr proces označila za zinscenovaný a za pomstu Alexandra Lukašenka.
Bilancia Lukašenkovho režimu
Súd v Minsku rozhodoval okrem Cichanovskej aj v prípade ďalších štyroch opozičných predstaviteľov, ktorí sa taktiež na pojednávaní nezúčastnili.
Všetci piati odišli z Bieloruska po masových protestoch, ktoré v krajine vypukli v roku 2020 po tom, ako si bieloruský prezident Alexandr Lukašenko zaistil víťazstvo v sporných voľbách. Bieloruská opozícia a západné krajiny tvrdia, že tieto voľby boli sfalšované.
Lukašenko je v Bielorusku pri moci od roku 1994. Po nevídaných masových protestoch v roku 2020 bieloruské úrady uväznili tisíce účastníkov protestov a s mnohými vo väzbe zle zaobchádzali a mučili ich.
Minulý týždeň v Bielorusku odsúdili aj aktivistu a nositeľa Nobelovej ceny mieru Alesa Biaľackého na desať rokov väzenia. Ten je podľa súdu vinný z financovania protestov po sporných prezidentských voľbách v roku 2020 a tiež z daňových únikov.
V Bielorusku je podľa ľudskoprávnych organizácií v súčasnosti približne 1 500 politických väzňov. Mnohých z nich bieloruské bezpečnostné zložky zadržali po spomínaných prezidentských voľbách, ktoré Západ označil za zmanipulované a ich výsledky neuznal.
Zrod líderky Cichanovskej
Manžel Cichanovskej, obľúbený bieloruský bloger Sjarhej Cichanovski, sa v roku 2020 chystal kandidovať v prezidentských voľbách proti dlhoročnému autoritárskemu vodcovi krajiny Lukašenkovi.
Úrady to však znemožnili a bezpečnostné zložky ho v máji toho istého roku zatkli na podujatí, pri ktorom sa zbierali podpisy na podporu kandidatúry jeho manželky Sviatlany. Tá sa rozhodla kandidovať namiesto svojho manžela.
V prezidentských voľbách 2020 mal svoj mandát napokon obhájiť dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko, ktorý mal podľa oficiálnych výsledkov získať až 79,7 percent hlasov.
Naopak, favoritka Sviatlana Cichanovská mala podľa nich získať len 6,8 percent, čo vzhľadom na avizovanú podporu obyvateľov vyznelo ako prekvapivo nízke číslo.
Tento dojem začali podporovať správy z viacerých volebných komisií po krajine, ktoré potvrdili, že v ich okrskoch dochádzalo k falšovaniu hlasov v Lukašenkov prospech.
Jedným z nich bol aj prípad bieloruského mesta Vicebsk. V ňom napríklad predseda volebnej komisie potvrdil pravosť zvukovej nahrávky, ktorá svedčila o tom, že úradník nútil členov komisie k prepísaniu záverečného protokolu o hlasovaní vo voľbách.
Zo záznamu vyplývalo, že voľby v tomto obvode vyhrala práve Cichanovská. Predseda však členov prinútil vypracovať nový protokol, v ktorom mal Lukašenko väčšinu hlasov, zatiaľ čo Cichanovská maximálne 20 percent.
Ako sa obdobné dôkazy množili a po krajine sa spustili celonárodné protesty proti Lukašenkovi, bieloruská opozícia, Európska únia a ďalšie krajiny Minsk obvinili z manipulovania volieb a Lukašenka označili za nelegitímneho prezidenta.
Protesty proti Lukašenkovi polícia napokon brutálne potlačila a zatkla pri nich desaťtisíce ľudí. Na zatknutie v tom čase začalo stačiť to, ak ľudia prezentovali farebnú kombináciu opozície, teda bielo-červeno-bielu. Mnohí ľudia boli zatknutí aj bez udania dôvodu, stačilo, keď sa len prechádzali po ulici.