Čo má pre najchudobnejšiu krajinu Európy prichystané Kremeľ? Túto otázku si posledné týždne kladú vo viacerých štátoch. Začiatkom februára, keď si Ukrajina pripomínala prvé výročie ruskej agresie, prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že osud jeho vlasti môže postihnúť aj Moldavsko. Pred čiernym scenárom vzápätí vystríhala aj proeurópska prezidentka Moldavska Maia Sanudová.
Obavy o bezpečnosť malého štátu napokon vyostril aj samotný prezident Ruskej federácie, ktorý anuloval dekrét o Podnestersku z roku 2012. Podľa moldavských médií tým Vladimir Putin ukázal, že už po novom nemieni uznávať suverenitu a územnú celistvosť Moldavska.
VIDEO: Ruský opozičný politik Michail Chodorkovskij varuje, že ak Rusko zvíťazí na Ukrajine, jeho kroky budú smerovať do štátu NATO:
HN potenciálnu hrozbu analyzovali s Pavlom Havlíčkom z Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky v Prahe. Súčasnú atmosféru v Kišiňove im opísal slovenský Ukrajinec, ktorý v hlavnom meste dlhodobo pôsobí, a nálady obyvateľov Moldavska a Podnesterska bezprostredne po začatí invázie na Ukrajinu pripomenie reportáž HN priamo z miesta.
V hre je násilný prevrat, zhodli sa Kišiňov a Kyjev
Ukrajinské spravodajské služby mali začiatkom februára zachytiť správy o „zničení“ Moldavska zvrhnutím demokratického systému v Kišiňove a jeho ovládnutím. Prezidentka Sanduová, ktorej citlivé informácie odovzdal jej ukrajinský náprotivok, následne vystúpila v televízii.
Svojmu národu povedala, že Rusko chce v krajine vykonať násilný prevrat za využitia sabotérov, a štátny aparát vyzvala k maximálnej ostražitosti. Prezidentka tiež uviedla, že plán ráta s využitím osôb z Ruska, Bieloruska, zo Srbska, z Čiernej Hory aj proruskej opozície v krajine. Na tieto správy reagoval aj expert na východnú Európu Havlíček: „Tá bezpečnostná situácia v Moldavsku je napätá, avšak rozhodne nie kritická alebo katastrofická.“
Hoci sú súčasné pomery vážne v kontexte možnej spoločenskej destabilizácie, podľa neho majú veľmi ďaleko napríklad od toho, čo ruskí generáli hlásili v začiatkoch invázie – že ruská armáda vtrhne do Moldavska a pokúsi sa ho získať pod kontrolu. „K tomu nedôjde. A myslím si, že Rusko ani nebude mať dostatok sily na to, aby nad rámec nejakých sabotážnych akcií vykonalo akúkoľvek väčšiu,“ upokojuje Havlíček. Varovania vysielané z Kyjeva aj Kišiňova vníma ako dôvod na to, aby západné štáty zväčšili svoju podporu Moldavska a viac sa ním zaoberali.
Odborník však uznáva, že destabilizovať vnútorné pomery a vládu Moldavska by Kremľu pomohlo. Keďže ide o krajinu, ktorá je vtesnaná medzi Ukrajinou a Rumunskom – členom EÚ a NATO –, ponúkli by sa mu tu výhody geostrategického a geopolitického významu: „Keby nejakým spôsobom proeurópska, proukrajinská vláda v Kišiňove padla a Moldavsko by predstavovalo ďalšie riziko pre Ukrajinu, to by v hypotetickej situácii znamenalo aj priestor pre destabilizáciu samotnej Ukrajiny.“
Kyjev by musel byť k spoločnej hranici ostražitejší a vyslať k nej aj väčšie množstvo vojakov, čo v súčasnosti robiť nemusí. „Zrejme by to pripomínalo situáciu s Bieloruskom, ku ktorému musí Ukrajina nasadzovať svoje sily, ale neznamenalo by to pravdepodobne nič horšie,“ myslí si Havlíček.
Putinom anulovaný dekrét mení hru
Šéf Kremľa krátko pred výročím agresie vystúpil s prejavom, v ktorom na základe nepodložených informácií opäť obhajoval rozhodnutie vtrhnúť do susedného štátu. V jeho závere oznámil prerušenie jadrovej zmluvy so Spojenými štátmi. To zatienilo krok, ku ktorému sa uchýlil v podstate hneď nato, a tým bolo anulovanie prezidentského dekrétu o Podnestersku z roku 2012.
Tento úzky pás zeme medzi riekou Dnester a hranicami s Ukrajinou vyhlásil nezávislosť od Kišiňova v roku 1990. Pre Moldavsko, ktorého ekonomika bola založená na poľnohospodárstve a väčšina priemyslu bola sústredená práve v tomto regióne, to bola veľká rana. Nasledovala občianska vojna, ktorá sa napokon skončila prímerím a umiestnením ruských jednotiek na území neuznaného štátneho útvaru.
Ako vysvetľuje Havlíček, prezidentský dekrét v princípe predstavoval určitý záväzok Ruska rešpektovať územnú integritu a teritoriálnu suverenitu Moldavska nad celým jeho územím vrátane Podnesterskej republiky. Bránil tak napríklad aj snahám Podnestercov o pripojenie k Rusku, ktoré prichádzali po roku 2014. „To sa teoreticky môže v tejto chvíli meniť,“ upozorňuje expert.
Západ v súčasnosti analyzuje, či ide z Putinovej strany len o formálny krok, alebo taký, ktorý môže priniesť hlbšie dôsledky. Oslovený odborník ho považuje za varovný signál pre Moldavsko: „Toto je určite krok, ktorý je destabilizačný a ktorý nejakým spôsobom ide proti doterajším pravidlám hry. Ide tiež proti všetkým záväzkom, ktoré Rusko v minulosti Moldavsku udelilo.“
Z bezpečnostného hľadiska Havlíček vníma, že môže ísť o predpoklad pre ďalšiu širšiu destabilizáciu práve z Podnesterska.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 46% na dočítanie.
Zostáva vám 46% na dočítanie.