Francúzsky Senát, horná komora parlamentu, schválil v sobotu neskoro večer spornú reformu dôchodkového systému. Hlasovalo za ňu 195 zákonodarcov, proti ich bolo 112. Reforma je tak o krok bližšie k tomu, aby sa stala zákonom. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Reforma dôchodkového systému je prioritou druhého funkčného obdobia prezidenta Emmanuela Macrona.
Hlasovanie Senátu sa konalo len niekoľko hodín po tom, čo státisíce ľudí v mestách po celom Francúzsku znovu pochodovali na protest proti tejto reforme, ale išlo už podstatne menšie počty demonštrantov, než sa očakávalo.
"Schválená bola dôležitá fáza," povedala pre AFP po hlasovaní francúzska premiérka Élisabeth Borneová. Dodala, že verí, že vláda bude mať parlamentnú väčšinu na to, aby sa z reforiem stal zákon.
Komisia teraz vypracuje konečný návrh reformy, ktorý potom predloží obom komorám parlamentu na záverečné hlasovanie.
Keby sa Macronovej vláde pred hlasovaním nepodarilo zhromaždiť väčšinu, Borneová môže uplatniť zriedkavo využívaný a veľmi kontroverzný ústavný prostriedok, známy ako článok 49/3, ktorým presadí legislatívu aj bez hlasovania.
Francúzsky Senát už v noci na štvrtok schválil zvýšenie dôchodkového veku zo 62 na 64 rokov v rámci plánovej reformy dôchodkového systému.
AFP už pred časom vo svojej správe vyslovila predpoklad, že je nepravdepodobné, že najnovšia vlna protestov odradí prezidenta Macrona od dôchodkovej reformy, o ktorej presadenie sa snaží od svojho ho nástupu k moci v roku 2017 s cieľom riešiť deficity financií prognózované na najbližšie desaťročia.
Hoci podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnila prieskumná skupina Elabe, sú proti reforme približne dvaja z troch ľudí, zhruba rovnaký počet sa domnieva, že bude prijatá.
Z prieskumov tiež vyplýva, že väčšina opýtaných podporuje štrajkujúcich.
Pred Macronom sa o reformu dôchodkového systému pokúšalo s rôznymi úspechmi niekoľko prezidentov. Diskusiu o zmenách a ich schvaľovanie vždy sprevádzali rozsiahle protesty a štrajky.