Niektorí odborníci na diplomaciu to vyhodnotili tak, že ide o nový diplomaticko-bezpečnostný nástroj pre éru internetu a bleskového zdieľania informácií. Ciele boli vraj dva: odstrašiť zverejnením (vieme o vás a vašich zámeroch) a prinútiť toho, kto sa bude brániť, aby sa pripravil (berte to vážne).
Bol tento nástroj modernej diplomacie efektívny? Napokon došlo k invázii a Ukrajina sa pripravila len čiastočne. Niekto by sa bol domnieval, že Rusko sa rozhodlo pre inváziu aj preto, že Biely dom jasne a vopred povedal, že USA na Ukrajine bojovať nebudú.
VIDEO: Čínsky minister zahraničia varuje, že ak USA nezmenia postoj k Číne, hrozí vznik konfliktu:
Na úsvite 3. svetovej vojny
Teraz tu máme túto „novú diplomaciu“ znova. Americká vláda varuje Čínu, aby v žiadnom prípade nedodávala zbrane do Ruska a skoro každý geopolitický komentátor túto dilemu vo svojom pravidelnom komentári amplifikuje a s rôznou mierou závislosti aj nezávislosti analyzuje.
V dobe americkej invázie do Iraku existovali „embedded reporters“, teda novinári prihlásení pri konkrétnych jednotkách, dnes máme „embedded commentators“, ale možno to nie je nič nové pod slnkom. Bude Západ úspešnejší ako vo veci invázie na Ukrajinu a odradí Čínu zverejnením zámeru, s ktorým sa Peking pohráva? Alebo si čínske vedenie povie, prečo by sme to vlastne neurobili, keď všetci tak dobre vedia, že to urobiť chceme?
So svojím pohľadom na vec prišiel aj Gideon Rachman, komentátor Financial Times.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 64% na dočítanie.
Zostáva vám 64% na dočítanie.