Niekdajší londýnsky starosta Boris Johnson (58) sa do britských dejín zapísal ako premiér, pod ktorého vedením krajina po bezmála pol storočí opustila Európsku úniu. Vedenie britskej vlády prevzal v júli 2019 po Therese Mayovej a svoju pozíciu ešte posilnil triumfálnym víťazstvom konzervatívcov vo voľbách v decembri 2019. Podarilo sa mu realizovať brexit, ale jeho mandát neskôr poznačila séria škandálov, ktoré vyústili do odchodu niekoľkých ministrov. Nakoniec sa vlani v júli rozhodol na rezignáciu. Dnes oznámil, že sa s okamžitou platnosťou vzdáva aj poslaneckého mandátu.
Poslancom bol najnovšie od roku 2015 a rezignáciou reagoval na prijatie správy parlamentného výboru, ktorý skúmal jeho kroky počas pandémie covidu-19, najmä aféru spojenú s konaním večierkov v čase najprísnejších covidových uzáver.
Johnson je kontroverznou postavou v britskej politike. Jeho stúpenci ho velebia pre jeho zábavnosť, nekonvenčnosť a humor, ktorým oslovuje aj iných ako tradičných voličov britských konzervatívcov. Jeho kritici mu vyčítajú klamstvo, elitárstvo, pohŕdanie pravidlami a zákonmi. Politickí komentátori nazývajú jeho štýl oportunistickým, populistickým či pragmatickým. Na čele vlády ho nakrátko vystriedala Liz Trussová, teraz ju vedie Rishi Sunak.
Konzervatívny premiér
Britským premiérom sa Johnson stal 24. júla 2019, deň po tom, ako bol zvolený do čela Konzervatívnej strany. Vo funkciách vystriedal Theresu Mayovú, ktorá neuspela s vyjednávaním o podmienkach odchodu Británie z Európskej únie. Po svojom zvolení za premiéra mnohokrát zopakoval, že uskutoční brexit do stanoveného termínu konca októbra 2019 "stoj čo stoj. "Od leta 2019 síce vyrokoval s Bruselom zmenu podmienok v dohode o brexite, nedokázal si však včas zabezpečiť súhlas parlamentu, a musel preto úniu požiadať o odklad termínu vystúpenia. Patovú situáciu sa napokon rozhodol riešiť predčasnými voľbami, podobne ako to urobila aj jeho predchodkyňa Mayová. Vo voľbách v decembri 2019 získali konzervatívci absolútnu väčšinu v parlamente. A na konci januára 2020 Británia opustila po 47 rokoch Európsku úniu.
Johnsonovo pôsobenie na čele britskej vlády však sprevádzali viaceré aféry. K tým hlavným patrili kauzy okolo porušovania protiepidemických opatrení zavedených v súvislosti s pandémiou covidu-19. Pri vyšetrovaní išlo okrem iného aj o to, či Johnson úmyselne klamal poslancom, pred ktorými porušenie vládnych protipandemických pravidiel poprel. Kvôli afére nazývanej Partygate Johnson už skôr dostal pokutu, rovnako ako ďalších viac ako 80 ľudí. Celkovo 16 večierkov a ďalšími stretnutiami, ktoré sa konali koncom roka 2020 a v prvej polovici roka 2021 v londýnskej úradovni premiéra v Downing Street, sa už zaoberalo nezávislé vyšetrovanie úradníčky Sue Grayovej a neskôr aj polície.
Johnson tiež čelil kritike za prístup ku korupčným aféram svojej Konzervatívnej strany. V roku 2021 mu britské médiá vyčítali údajnú zbabelosť, keď sa nezúčastnil parlamentnej debaty o lobistickej afére svojho straníckeho kolegu Owena Patersona. Poslanec bol obviňovaný, že za úplatu vystupoval v prospech firiem. Ďalší Johnsonov škandál v roku 2021 sa týkal rekonštrukcie jeho bytu v Downing Street, na ktorú mu podľa médií tajne prispievali stranícki darcovia. Kvôli narastajúcim škandálom sa Johnson potýkal so vzburou niektorých konzervatívnych poslancov, požadujúcich jeho odchod. Vlani v júni ustál stranícke hlasovanie o dôvere, keď získal podporu 211 poslancov Konzervatívnej strany (oproti bolo 148).
V roku 2016 bol Johnson jednou z tvárí referenda, v ktorom sa Briti vyslovili za odchod z Európskej únie. Po referende sa v júli 2016 stal ministrom zahraničia. Vtedy patril aj k hlavným favoritom na post šéfa Konzervatívnej strany a teda aj na post britského premiéra. Oznámil však, že sa o tieto miesta uchádzať nebude. V júni 2017, po tom ako britskí konzervatívci prišli v predčasných parlamentných voľbách o vládnu väčšinu, vraj Johnsona päť ministrov požiadalo, aby nahradil na čele vlády Mayovú, čo vtedy ešte odmietol.
Alexander Boris de Pfeffel Johnson sa narodil 19. júna 1964 v New Yorku v bohatej rodine. Jeho otec bol poslancom za konzervatívcov a pracoval v Európskej komisii či vo Svetovej banke. Johnson, o ktorom médiá píšu často len ako o "Borisovi", vzdelanie získal v Británii. Vyštudoval na prominentnej súkromnej škole Eton a na univerzite v Oxforde. Kariéru začal ako novinár. V tejto profesii sa preslávil kontroverznými komentármi, euroskeptickými postojmi alebo podporou vojny v Iraku. Neskôr sa stal šéfredaktorom konzervatívneho magazínu The Spectator. V roku 2001 bol Johnson zvolený do parlamentu, v máji 2008 ho zvolili za starostu Londýna a svoju funkciu tesne obhájil aj v roku 2012, keď Londýn organizoval olympijské hry. Starostom bol do roku 2016, poslancom bol do roku 2008 a potom od roku 2015.
Škandály aj knihy
Náruživý cyklista Johnson je autorom radu kníh, ale aj škandalóznych výrokov. Kritiku napríklad zožal za tvrdenie, že "Napoleon, Hitler, skúšali to rôzni ľudia a vždy to skončilo tragicky... Európska únia sa snaží robiť to isté, aj keď odlišnými metódami. "Vo svojich výrokoch nešetril ani seba: "Pod mojou starostlivo udržiavanou fasádou užvaneného šaša sa neskrýva nič iné ako užvanený šašo. "Johnson je tretíkrát ženatý a má sedem detí.
Vlani z povinne zverejňovaných údajov o príjmoch britských poslancov vyplynulo, že si za tri mesiace od svojho odchodu z Downing Street zarobil prejavy vyše milióna libier. Za prednášky na konferenciách alebo súkromných podujatiach si účtoval v priemere 30-tisíc libierza hodinu.
Pred rezignáciou na funkciu premiéra sa snažil Londýn postaviť do pozície hlavného spojenca Kyjeva na Západe. Počas svojho pôsobenia v úrade niekoľkokrát navštívil Kyjev a často telefonoval ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Tento rok v januári vyhlásil, že mu ruský prezident Vladimir Putin počas telefonátu pred inváziou na Ukrajinu vyhrážal raketovým úderom. Kremeľ to označil za lož. Je nemožné overiť, či Putinova hrozba bola skutočná. Avšak vzhľadom na predchádzajúce ruské útoky v Spojenom kráľovstve - naposledy v Salisbury v roku 2018 - Johnson pravdepodobne nemal inú možnosť ako brať akúkoľvek hrozbu zo strany ruského vodcu, hoci by bola vyslovená ľahko, vážne, poznamenala vtedy BBC. Po tom, ako sa vlani 24. februára cez ukrajinské hranice prevalili ruské sily, zavolal údajne Johnsonovi uprostred noci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Johnson mu vraj ponúkol, že ho pomôže premiestniť do bezpečia. "On tú ponuku neprijal. Hrdinne zostal na mieste, "uviedol bývalý premiér.