Boje medzi armádnymi frakciami v líbyjskom hlavnom meste Tripolisu si podľa aktuálnej bilancie vyžiadali 55 mŕtvych a 146 zranených, uviedli dnes miestne zdravotnícke úrady. Doteraz nie je jasné, koľko z obetí môžu byť civilisti.
Najprudšie strety v líbyjskej metropole za tento rok vypukli v pondelok večer po zatknutí veliteľa jednej z dvoch znepriatelených milícií. Po jeho prepustení o deň neskôr do rúk tretie, neutrálne strany sa situácia upokojila, informovala agentúra Reuters.
Mahmúd Hamza - Veliteľ brigády 444, ktorá ovláda veľkú časť Tripolisu - bol v pondelok zadržaný údajne členmi špeciálnych jednotiek na letisku Mitiga. Následne vypukli boje, nad časťami Tripolisu stúpal tmavý dym a v uliciach sa ozývala streľba z ťažkých zbraní. Boje boli hlásené z viacerých mestských štvrtí, najmä potom na juhu mesta. Špeciálne jednotky v utorok oznámili dohodu o Hamzovom prepustení.
Ministerstvo zdravotníctva v čase stretov naliehalo na bojujúce strany, aby umožnili sanitkám a záchranným tímom vstup do boja zasiahnutých oblastí. Požiadalo tiež ľudí o darovanie krvi v okolitých nemocniciach, uviedla agentúra AP.
Ministerstvo obrany Turecka, ktoré podľa diplomatov udržuje vojenskú prítomnosť na letisku Mitiga, v utorok popoludní uviedlo, že "situácia v Tripolise sa upokojila". Boje sa odohrávali tiež v okolí letiska, ktoré muselo odkloniť lety do neďalekej Misuráty.
Súčasné strety medzi brigádou 444 a špeciálnymi jednotkami, ktoré obe počas sporadických bojov v minulom roku podporovali dočasnú líbyjskú vládu národnej jednoty, ukončili mesiace relatívneho pokoja v hlavnom meste. V minulých týždňoch dochádzalo k občasným násilnostiam medzi ozbrojenými frakciami aj v niektorých iných častiach severozápadnej Líbye.
Na ropu bohatá Líbya zažila od pádu diktátora Muammara Kaddáfího, ktorého v roku 2011 zvrhlo ľudové povstanie s pomocou vojenskej intervencie NATO, len krátke obdobia mieru. Od roku 2014 v krajine zúrila občianska vojna, v ktorej proti sebe stáli jednotky Líbyjskej národnej armády vedené poľným maršalom Chalífom Haftarom, ktoré s podporou Ruska, Spojených arabských emirátov, Egypta či Jordánska stáli za vládou v Benghází, a jednotkami vlády z Tripolisu podporovanými OSN, Tureckom či Katarom.
V lete 2020 získali milície stojace za tripoliskú vládu prevahu a vyhnali Haftarove vojská z okraju Tripolisu a rady západolíbyjských miest. V októbri 2020 potom obe znesvárené vlády podpísali v Ženeve dohodu o trvalom prímerí. Líbya sa snaží za pomoci OSN už niekoľko rokov usporiadať voľby, zatiaľ sa to ale nepodarilo.