Život v metropole vojnou zmietanej krajiny sa navonok zdá normálny. Ľudia sa ráno ponáhľajú do práce, v rukách si nesú hrnčeky s kávou. Ulice sú plné áut a reštaurácie sú večer naplné. Pohľad na detaily však rozpráva iný príbeh.
VIDEO: Raketové úlomky tesne minuli autá v Kyjeve
Početné budovy v Kyjeve majú jazvy po ruskom bombardovaní. Okolo pamiatok, múzeí a kancelárskych budov sú naskladané vrecia s pieskom, ktoré majú tieto miesta chrániť pred možným útokom. Po polnoci, keď platí zákaz vychádzania, ulice zívajú prázdnotou, píše agentúra AP.
Smrť sa stala rutinnou súčasťou
V reštauráciách si hostia povedia o živote, priateľoch, zamestnaní, diskutujú o tom, či sa im viac páčil film Barbie alebo Oppenheimer alebo na ktorý koncert by mohli zájsť. Tieto rozhovory sa však môžu náhle zvrtnúť vo rozprávanie o pochovávaní blízkych, o tom, ako sa kto schovával pri poslednom raketovom útoku alebo ako si upravil rozvrh, aby vyvážil prebdené noci a potrebu byť produktívny v práci.
"Smrť sa stala veľmi rutinnou súčasťou nášho života," predniesla dvadsaťdeväťročná Aljona Vyšnycká, ktorá pracuje ako koordinátorka projektov.
Vyšnycká žije v centre Kyjeva. Vo svojom prenajatom byte sa snaží vytvoriť si pohodlie nákupom drobností a pestovaním izbových rastlín. Zvykla si na to, že vibrácie pri explóziách zhodia predmety z parapetov okien. Po každej noci plnej hlasných výbuchov sa u nej objaví migréna. Ale rovnako ako milióny ďalších obyvateľov hlavného mesta pokračuje v práci a "v pauzách od vojny oslavuje život".
Obáva sa, že ruská agresia na Ukrajine, ktorá sa prvýkrát objavila v roku 2014, "bude nezlučiteľne s ľudským životom trvať večne alebo veľmi dlho". "Je to taký ten pocit v pozadí, že vám jednoducho berú život. Život, ktorý by mal vyzerať úplne inak," zamyslela sa.
Únava a smútok
V druhom roku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu utrpel Kyjev menšiu fyzickú devastáciu ako v prvých mesiacoch. Posilnené ukrajinské jednotky protivzdušnej obrany sa zdokonalili v zachytávaní ruských bezpilotných lietadiel a rakiet vypálených - väčšinou v noci alebo v skorých ranných hodinách - na hlavné mesto.
Pri prechádzke Kyjevom sa toto leto všade objavujú známky normálnosti: pár objímajúci sa na lavičke, deti hrajúce sa v parku, skokani prevádzkujúci bungee jumping nad riekou Dneper, novomanželský pár tancujúci na hudbu, ktorá hrá na ulici.
Na tvárach ľudí sa však často objavujú známky prebdených nocí, keď bolo mesto terčom útoku, únava zo záplavy tragických správ a predovšetkým smútok.
Kyjevanka Olesja Kotubejová rozpráva, že jej milovaný slúži na frontovej línii a do armády vstúpila tiež jej najlepšia kamarátka. Na pokračujúcu vojnu preto nemôže nikdy zabudnúť.
Spomína na 7. júna, keď oslávila svoje 26. narodeniny. S kamarátkou navštívili kaviareň v centre Kyjeva. Sedeli vo dvore zdobenom bohatými kvetmi a bujnou zeleňou a vychutnávali si kávu s výhľadom na chrám svätej Sofie. Napriek tomu sa ani v tejto malebnej scenérii nemohla zbaviť pocitu úzkosti. Boli prvé dni ukrajinskej protiofenzívy, ktorej sa jej milý zúčastnil v útočnej jednotke.
"V tejto chvíli nemôžete nič ovplyvniť, musíte čakať a udržať si duševné zdravie, nejako sa nezblázniť," vyhlásila. Na zadnej strane telefónu mala pod krytom zastrčenú fotografiu svojho priateľa. Jej obrázok podľa nej má rovnaké miesto na telefóne jej milého.
Kým hovorila, rozozneli sa sirény. Reagovala unaveným povzdychom. Krátko nato otriasli hlavným mestom početné silné a hlasné explózie. "Tie raketové útoky, ktoré sa odohrávajú súbežne s mojimi pokusmi žiť normálny život, ma hlboko ovplyvňujú," konštatovala.