Kenský prezident William Ruto dnes začal prvý africký klimatický summit výzvou k tisíckam delegátov v Nairobi, aby chápali globálnu krízu klímy ako jedinečnú príležitosť, ako na kontinent prilákať investície za miliardy dolárov.
Organizátori summitu chcú prezentovať Afriku skôr ako vhodný cieľ pre investície do ochrany klímy než ako obeť záplav, sucha či hladomoru. Očakávajú pritom, že počas trojdňového stretnutia budú oznámené kontrakty za stovky miliónov dolárov. Informovala o tom agentúra Reuters.
Priority Západu na úkor afrického kontinentu?
Africkí lídri presadzujú trhové finančné nástroje ako emisné kvóty v snahe mobilizovať finančné prostriedky, ktoré podľa nich prichádzajú od darcov z bohatého sveta príliš pomaly.
"Veľmi dlho sme na to pozerali ako na problém. Je načase, aby sme obrátili a pozreli sa na to z druhej strany," povedal Ruto delegátom. "Udržateľný rast musíme chápať nielen ako klimatický imperatív, ale aj ako zdroj ekonomických príležitostí za miliardy dolárov, z ktorých sú Afrika a svet pripravené ťažiť," dodal.
Mnohí africkí aktivisti však proti tomuto prístupu protestujú s tým, že v skutočnosti presadzuje priority Západu na úkor afrického kontinentu. Emisné kvóty sú podľa nich pre bohatšie krajiny a korporácie len zámienkou na to, aby mohli pokračovať v znečisťovaní ovzdušia.
"Afrika potrebuje peniaze od krajín, ktoré zbohatli na našom utrpení. Oni sú dlžníkom klímy," povedal Mohamed Adow, riaditeľ pre energiu z think tanku Power Shift Africa.
Proti programu summitu dnes v centre kenského hlavného mesta protestovalo asi 500 ľudí, ktorí sa dožadovali finančného odškodnenia od bohatých krajín za poškodenie klímy.
Zvyšovanie financií na ochranu klímy
Ministri životného prostredia, manažéri firiem a ekologickí aktivisti budú počas dnešných zasadnutí rokovať o tom, ako zvýšiť financovanie ochrany klímy a transformovať potravinové systémy. V utorok by potom malo na summit doraziť viac ako 20 prezidentov a predsedov vlád.
Tí chcú v závere summitu prijať deklaráciu, ktorá má obsahovať záväzky týkajúce sa obnoviteľných energií, udržateľného poľnohospodárstva či ochrany pralesov. Nastaví tak pozíciu Afriky pred septembrovou konferenciou OSN o zmene klímy a summitom COP28, ktorý sa uskutoční koncom novembra v Dubaji.
Africké krajiny tiež dúfajú, že im veritelia odpustia časť dlhu, a uvoľnia sa im tak peniaze na investície do obnoviteľných zdrojov energie, ochrany klímy a prispôsobenia sa jeho zmenám. Podľa novej štúdie medzinárodného univerzitného projektu Debt Relief for Green and Inclusive Recovery (DRGR) sa ročné náklady na obsluhu dlhu subsaharských afrických štátov takmer rovnajú ich potrebám na financovanie zmeny klímy.