Maroku ponúklo humanitárnu aj inú podporu po piatkovom ničivom zemetrasení okolo 60 krajín. Tamojšia vláda sa však zdráha pomoc prijať a niektorí odborníci či politici špekulujú o politických dôvodoch.
Informovali o tom dnes zahraničné médiá. Mnohé tímy záchranárov so špecializáciou na vyhľadávanie v sutinách, vrátane českých hasičov, čakali pripravené na odlet, oficiálna žiadosť marockej strany však neprišla.
Opustení obyvatelia
Marocká vláda obhajuje svoju reakciu ako ráznu, zatiaľ čo ľudia v horských dedinách hovoria, že sa cítia byť v nešťastí opustení a že na niektoré miesta sa záchranári dostali až v pondelok, píše denník The New York Times.
Najničivejšie zemetrasenie za posledných 100 rokov si v Maroku podľa pondelkových oficiálnych čísel vyžiadalo takmer 2900 životov, pričom najviac obetí je v horských dedinách v pohorí Veľký Atlas. Španielsky hasič Juan López je jedným z prvých zahraničných záchranárov, ktorí sa do zasiahnutých oblastí v Maroku dostali.
Stanicu BBC opísal, že väčšina obydlí v tamojších komunitách je postavená z kameňov alebo z nepálených tehál, na rozdiel od Turecka, kde po silnom februárovom zemetrasení záchranári vo výnimočných prípadoch vyťahovali spod sutín preživších aj po 200 hodinách. Pevné sutiny podľa Lópeza, ktorý v Turecku zasahoval tiež, môžu zvýšiť šance na prežitie.
Neskorá pomoc
Novinári NYT odhadli, že zemetrasenie zrovnalo so zemou zhruba polovicu všetkých stavov v dedinách Veľkého Atlasu.
"Pomoc prišla naozaj až veľmi neskoro. Drvivá väčšina obetí nemala nič na pitie, nič na jedenie ešte 48 hodín po zemetrasení, a to aj v oblastiach, kde boli cesty v dobrom stave," uviedol marocký ekonóm Fuád Abdelmumní.
Na nedostatok sanitných vozidiel a dopravných prostriedkov celkovo sa sťažovali aj niektorí miestni, ktorí svojich susedov cez víkend vytiahli zo sutín živých. Oni ale zomreli, kým ich niekto mohol prepraviť do marrákešskej nemocnice.
Marocká vláda bola od úderu zemetrasenia vo svojich vyhláseniach zdržanlivá a o záchranných operáciách informovala len veľmi všeobecne.
Jadrom nečastých oznámení boli vyhlásenia kráľa Muhammada VI. alebo aktualizácie počtu obetí podľa ministerstva vnútra. Zo zahraničia sa naopak cez víkend začali rýchlo ozývať prejavy sústrasti a ponuky pomoci. Napríklad český špeciálny hasičský tím USAR so špecializáciou na vyhľadávanie v sutinách avizoval už v sobotu, že je pripravený do Maroka odletieť.
Byrokratický systém
"Maroko má históriu opatrnosti, keď príde na vpúšťanie ľudí do krajiny... marockí lídri sú hrdí na tamojšie letisko, vysokorýchlostné železnice, diaľnice a rezorty, ale citliví ohľadom chudobných dedín, ako sú tie, ktoré boli zemetrasením zasiahnuté najsilnejšie," píše NYT.
V podobnom duchu sa pre denník The Washington Post vyjadrila Samia Errazzoukiová zo Stanfordovej univerzity, ktorá sa špecializuje na históriu Maroka a na politické systémy. "(Marocký systém) je veľa centralizovaný a kontrolovaný, čiže nič sa nemôže stať bez povolenia človeka o priečku vyššie. Schvaľovanie ponúk pomoc sa mohlo ľahko stratiť v byrokratickej sieti," uviedla Errazzoukiová.
Špekulácie o politických motiváciách marockých úradov naopak odmietla francúzska ministerka zahraničia Catherine Colonnaová. Maroko podľa nej pomoc Francúzska neodmietlo, ako niektoré médiá predtým uvádzali.
Francúzsko podľa ministerky venuje okolo piatich miliónov eur francúzskym aj medzinárodným neziskovým organizáciám, ktoré podporujú Maroko, a francúzski záchranári sú podľa nej naďalej pripravení do krajiny odletieť.
V Maroku teraz pomáhajú tímy z Británie, Kataru, Španielska a Spojených arabských emirátov. Žiadosť okrem českých tímov nedostali z marockej strany napríklad Američania, Taiwanci ani Alžírčania.
Päťdesiatčlenný tím záchranárov z Nemecka podľa BBC cez víkend odcestoval na letisko v Kolíne nad Rýnom/Bonne na odlet do Maroka, pre chýbajúcu oficiálnu žiadosť sa však musel vrátiť domov.