Pätica konzervatívnych kardinálov zverejnila v pondelok dokument adresovaný pápežovi Františkovi, obsahujúci nový súbor ich otázok o biskupskej synode o synodalite, ktorá sa začne v stredu vo Vatikáne. Podľa agentúry AFP Vatikán uviedol, že tento krok kardinálov nebude komentovať.
AFP konštatovala, že ide o ďalší stret medzi pápežom a menšinovými konzervatívcami, ktorí ho obviňujú z podkopávania množstva tradičných cirkevných predpisov a zvyklostí.
Web Catholicherald.co.uk podotkol, že žiadny z piatich signatárov dubií nie je medzi zhruba 400 účastníkmi synody, ktorá potrvá do 29. októbra.
Synoda sa tematicky zameria na vysviacku žien, požehnávanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia či právomoc synody vo veci cirkevného učenia. O návrhoch bude hlasovať okolo 365 "členov" synody, vrátane kardinálov, biskupov, laikov a po prvý raz aj ženy.
Agentúra Reuters informovala, že proti hlasovaciemu právu laikov sa postavili skupiny konzervatívcov, ktorí zastávajú aj názor, že katolícka cirkev by mala zostať hierarchickou štruktúrou ovládanou mužmi, kde by autorita, najmä v oblasti doktríny, mala prichádzať "zhora".
Fakt, že ženy dostanú na synode rovnaký hlas ako kardinál či biskup, kritizovali minulý týždeň aj ženy z konzervatívneho amerického zoskupenia Obnoviť tradíciu. Argumentovali, že niektoré ženy obhajujú "kacírske doktríny", ktoré sú proti cirkevnej tradícii.
Nový súbor dubií nasleduje po sérii pripomienok, ktoré Františkovi predložila malá skupina kardinálov v roku 2016 v nadväznosti na jeho dokument Amoris Laetitia a jeho ustanovenia týkajúce sa prijímania eucharistie pre rozvedených a civilne znovu zosobášených katolíkov.
Signatármi nových pripomienok sú podľa webu Catholicherald.co.uk nemecký kardinál Walter Brandmüller, americký kardinál Raymond Burke, mexický kardinál Sandoval Íňiguez, guinejský kardinál Robert Sarah a kardinál Joseph Zen, bývalý biskup Hongkongu.
Brandmüller aj Burke patrili aj medzi signatárov dubia odovzdaného pápežovi Františkovi v roku 2016. Burke bol nedávno autorom predslovu k brožúre vydanej organizáciou Tradition, Family and Property, ktorá označuje blížiacu sa synodu za schizmatickú. Ani jeden z pätice kardinálov sa pritom na nej nezúčastní.
Kardináli uviedli, že svoj list poslali do Vatikánu 10. júla, pričom odpoveď od pápeža Františka dostali už nasledujúci deň. Text pápežovej odpovede nezverejnili s tým, že je adresovaná len im.
Tvrdia však, že pápežov list nedodržiaval prax odpovedí na dubiá vo forme jednoznačného áno/nie. Kardináli preto svoje otázky preformulovali — údajne "aby dostali jasnú odpoveď založenú na trvalej doktríne a disciplíne cirkvi".
Nová verzia dubií bola predložená 21. augusta, ale kardináli zatiaľ nedostali z Vatikánu žiadnu odpoaveď.
Pôvodná verzia dubia sa zamerala na interpretáciu Božieho zjavenia vo svetle kultúrnych zmien, požehnanie manželstiev osôb rovnakého pohlavia, synodalitu ako "konštitutívny prvok cirkvi", kňazskú vysviacku žien a na to, či je na prijatie rozhrešenia potrebné i pokánie — vzhľadom na to, že pápež často trvá na tom, že treba, aby kňazi dávali rozhrešenie "všetkým a vždy".
Diskusie v rámci synody sa opäť obnovia v októbri 2024. Neskôr by mal nasledovať príslušný pápežský dokument; s najväčšou pravdepodobnosťou to bude v roku 2025. Podľa AFP to znamená, že zmeny v cirkevnom učení, ak nejaké budú, sú ešte ďaleko.