Azerbajdžanské bezpečnostné zložky zadržali bývalého prezidenta medzinárodne neuznanej karabašskej republiky Arajika Harutjunjana.
Obvinili ho okrem iného z terorizmu a vedenia "agresívnej vojny", informovali dnes agentúry AFP a TASS.
Arménsko o deň skôr odsúdila zatýkanie bývalých predstaviteľov Náhorného Karabachu, ktorý Azerbajdžan ovládol nedávno po bleskovej vojenskej ofenzíve. Azerbajdžanský súd na predtým zadržaných karabašských predstaviteľov dnes uvalil štvormesačnú väzbu.
"Dňa 3. októbra tohto roku zadržali pracovníci štátnej bezpečnostnej služby Arajika Harutjunjana v meste Chankendi," cituje ruská štátna agentúra z vyhlásenia azerbajdžanskej generálnej prokuratúry a tajnej služby. Úrady pritom použili azerbajdžanský názov pre karabašskú metropolu, ktorú Arméni nazývajú Stepanakert.
Azerbajdžanské úrady bývalého vodcu Náhorného Karabachu obvinili z mnohých trestných činov, okrem iného z plánovania, prípravy, rozpútania alebo vedenia agresívnej vojny, porušenia medzinárodného humanitárneho práva počas ozbrojených konfliktov, z úkladnej vraždy alebo terorizmu, píše TASS.
Arménsko v stredu odsúdila zatýkanie bývalých karabašských vodcov azerbajdžanskými bezpečnostnými zložkami a zadržiavanie označila za svojvoľné a nezákonné.
Spomenula pritom niekoľko bývalých vodcov regiónu, okrem Harutjunjana vymenovala aj niekdajších prezidentov Arkadija Gukasjana, Baka Saakjana, bývalého šéfa kabinetu Rubena Vardanjana a exšéfa parlamentu Davita Išchanjana. TASS informoval okrem iného o zadržaní prezidentského poradcu a exministra zahraničia Davita Babajana.
"Napriek vyhláseniam vysokých azerbajdžanských vládnych predstaviteľov o ochote k dialógu s predstaviteľmi Náhorného Karabachu, o rešpektovaní a ochrane práv Arménov a nebránení ich návratu do Náhorného Karabachu či o nastolení mieru v regióne, azerbajdžanské orgány presadzovania práva pokračujú" agentúry Armenpress.
Azerbajdžanský súd dnes uvalil štvormesačnú väzbu na bývalých karabašských prezidentov Saakjana a Gukasjana a expredsedu parlamentu Išchanjana, uviedla azerbajdžanská agentúra APA s odvolaním sa na štátnu bezpečnosť.
Tá uväznených karabašských predstaviteľov podozrieva z účasti na organizácii a vytváraní nezákonných ozbrojených skupín, ich vyzbrojovaní a zásobovaní muníciou a z účasti na financovaní terorizmu.
Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale za podpory Jerevanu ho aj s priľahlým územím ovládli miestni arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá sa skončila v roku 1994.
Počas šesťtýždňových bojov s Arménskom v roku 2020 dobyl s Azerbajdom aj Azerbajd. Vojnu ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom.
Pred zhruba dvoma týždňami Azerbajdžan podnikol v hornatom regióne vojenskú operáciu s cieľom prevziať nad ním kontrolu, karabašské úrady onedlho potom kapitulovali a prezident následne podpísal dekrét o zániku karabašskej republiky do konca tohto roka.
Odvtedy ušlo podľa Jerevanu do Arménska vyše 100-tisíc obyvateľov, teda okolo 80 percent odhadovanej populácie Karabachu.
Ľudia utekajú kvôli strachu z prenasledovania napriek vyhláseniam z Baku, ktoré sľubuje rešpektovať ich práva. Azerbajdžan zároveň skôr uviedol, že bude stíhať "zločinné" separatistické vedenie Náhorného Karabachu.