Narges Mohammadiová. FOTO: REUTERS/Archív Mohammadiovej rodiny
StoryEditor

Nobelovu cenu za mier získala väznená iránska bojovníčka za práva žien Narges Mohammadíová

06.10.2023, 11:20
06.10.2023, 11:47
Autor:
ČTKČTK

Iránske ženy vyšli pred rokom do ulíc protestovať proti úmrtiu mladej Kurdky Mahsy Amínovej. Tá zomrela vo väzbe, keď ju zadržala mravnostná polícia kvôli tomu, že mala údajne príliš voľne nasadený hidžáb.

Tohtoročnú Nobelovu cenu za mier získala väznená iránska aktivistka Narges Mohammadíová, ktorá bojuje proti útlaku žien v Iráne a za dodržiavanie ľudských práv a slobodu pre všetkých. Oznámil to dnes nórsky Nobelov výbor.

"Tohtoročná Nobelova cena je tiež vyznamenaním státisícov ľudí, ktorí v predchádzajúcom roku demonštrovali proti iránskemu teokratickému režimu, ktorý diskriminuje a utláča ženy," dodal Nobelov výbor.

Iránske ženy vyšli pred rokom do ulíc protestovať proti úmrtiu mladej Kurdky Mahsy Amínovej. Tá zomrela vo väzbe, keď ju zadržala mravnostná polícia kvôli tomu, že mala údajne príliš voľne nasadený hidžáb - šátok, ktorý ženy v Iráne musia od islamskej revolúcie z roku 1979 nosiť na verejnosti.

Na Nobelovu cenu za mier bolo tento rok nominovaných 351 kandidátov: 259 jednotlivcov a 92 organizácií. Ide o druhý najvyšší počet v histórii. Najviac, 376, kandidátov bolo navrhnutých v roku 2016. Vlani ocenenie získal bieloruský disident Ales Bjaljacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinské Centrum pre občianske slobody.

Cena za mier je predposlednou Nobelovou cenou, ktorá bola tento rok ohlásená. Postupne boli tento týždeň oznámení laureáti ocenení za lekárstvo, fyziku, chémiu a literatúru. V pondelok sa verejnosť dozvie meno nositeľa tohtoročnej ceny za ekonómiu.

Slávnostné odovzdanie cien je plánované na 10. decembra, teda na výročie úmrtia zakladateľa ceny a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela. Tento rok by sa mala s cenou spojiť odmena vo výške 11 miliónov korún.

Prehľad nositeľov Nobelovej ceny za mier, ktorí boli v čase ocenenia vo väzení

Carl von Ossietzky (1889 - 1938) - Nemecký ľavicový novinár a pacifista bol zatknutý a internovaný v koncentračnom tábore čoskoro po tom, ako sa v januári 1933 dostali nacisti k moci počas represívnej kampane po požiari Reichstagu. Nobelova cena bola von Ossietzkého udelená v novembri 1936 so spätnou platnosťou za rok 1935.

V máji 1936 bol z koncentračného tábora prevezený s ťažkou tuberkulózou do jednej z berlínskych nemocníc, kde 4. mája 1938 zomrel pod dohľadom bezpečnostných zložiek. Mal len 48 rokov.

Jeho meno dnes nesie rad vzdelávacích ústavov, vedeckých pracovísk a verejných priestranstiev, ale aj medaila, ktorú udeľuje každoročne od roku 1962 Medzinárodná liga pre ľudské práva za mimoriadne zásluhy o obranu práv menšín a osôb v núdzi.

Liou Siao-po (1955 - 2017) - Čínsky disident a básnik bol zatknutý a odsúdený niekoľkokrát. Najvýznamnejším Liouovým počinom bolo spísanie Charty 08, v ktorej niekoľko stoviek čínskych osobností navrhlo 19 opatrení na zlepšenie ľudských práv v Číne.

Krátko pred zverejnením tohto, na čínske pomery veľmi odvážneho dokumentu, ktorý bol inšpirovaný československou Chartou 77, bol Liou v decembri 2008 vo svojom byte zatknutý a 25. decembra 2009 odsúdený na 11 rokov väzenia. Za svoju nebojácnosť a nastolovanie palčivých tém dostal v roku 2010 Nobelovu cenu za mier, ktorú si ale nemohol v Osle osobne prevziať.

Čína udelenie ceny Liouovi niekoľkokrát kritizovala, označila to za politickú frašku, ktorá nevyjadruje názor väčšiny sveta. V júni 2017 bol podmienečne prepustený po diagnóze konečného štádia rakoviny pečene a nasledujúci mesiac chorobe podľahol vo veku 61 rokov.

Do Aun Schan Su Ťij (1945) - Mjanmarská politička Do Aun Schan Su Ťij patrila k ikonám boja za ľudské práva a demokraciu, vo väzení strávila vyše desať rokov. V roku 1991 dostala Nobelovu cenu za mier, na ktorú ju navrhol vtedajší československý prezident Václav Havel.

V tom čase tiež zosilnel medzinárodný tlak na jej prepustenie z domáceho väzenia, v ktorom bola držaná vojenskou juntou za údajné ohrozovanie štátu. Mjanmarské úrady jej síce povolili výjazd z krajiny, ale len s podmienkou, že odvolá svoje politické názory a už sa nevráti do Barmy. To odmietla, a cenu tak prevzal jej syn. V roku 2010 bola prepustená a potom krajine aj vládla.

V roku 2021 ju zvrhol vojenský prevrat, po ktorom bola opäť zatknutá a súdená, zatiaľ si má odpykať 33 rokov vo väzení. Na medzinárodnej scéne sa ocitla pod paľbou kritiky váhavým postojom kvôli perzekúcii a utečeneckej kríze moslimskej menšiny Rohingov. Bola zbavená mnohých medzinárodných pôct, napríklad Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu alebo ocenenia Veľvyslankyne svedomia od Amnesty International.

Ales Bjaljacki (1962) - Teraz šesťdesiatjedenročný Bjaljacki patrí k popredným ochrancom ľudských práv v Bielorusku. Je lídrom organizácie Vjasna, ktorá monitoruje porušovanie ľudských práv v krajine. Založená bola v roku 1996 a pôvodne pôsobila pod názvom Vjasna 96. V roku 2003 administratíva prezidenta Alexandra Lukašenka zrušila organizáciu registráciu.

Bjaljacki bol tiež jedným z členov opozičnej koordinačnej rady, ktorú v roku 2020 ustanovila bieloruská opozícia, aby spochybnila Lukašenkovo znovuzvolenie za prezidenta.

Držiteľa minuloročnej Nobelovej ceny za mier prvýkrát väznil režim bieloruského diktátora Lukašenka v rokoch 2011 až 2014 (formálne za daňové úniky), znovu ho úrady zadržali v júli 2021. Tento rok v marci dostal v zmanipulovanom procese desať rokov väzenia za údajné pašovanie a organizáciu akcií narúšajúcich verejný poriadok.

Narges Mohammadíová (1972) - Aktivistka Narges Mohammadíová, ktorá bojuje proti útlaku žien v Iráne a za dodržiavanie ľudských práv a slobody pre všetkých, bola naposledy vlani v januári odsúdená na osemročného žalára. Zatkli ju v novembri 2021, keď sa zúčastnila spomienkovej akcie za obete protivládnych protestov z roku 2019.

Na slobodu sa pritom dostala až v roku 2020, keď si odpykala osem a pol roka z pôvodne desaťročného trestu. Vyniesol ho nad ňou revolučný súd za ohrozovanie bezpečnosti krajiny, šírenie protivládnej propagandy a vedenie nelegálnej skupiny. Mohammadíová bola v minulosti blízkou spolupracovníčkou inej iránskej laureátky Nobelovej ceny za mier Šírín Ebadíovej, ktorá toto centrum založila a žije teraz v exile.

01 - Modified: 2023-10-05 11:58:24 - Feat.: 1 - Title: Nobelovu cena za literatúru za rok 2023 získal nórsky autor Jon Fosse 02 - Modified: 2023-10-04 13:56:07 - Feat.: 0 - Title: Nobelovka za chémiu putuje za výskum kvantových bodiek 03 - Modified: 2023-10-03 13:10:43 - Feat.: 0 - Title: Nobelovku za fyziku získali experimenty so svetlom, ktoré zachytávajú „najkratšie okamihy“
01 - Modified: 2024-11-05 07:21:02 - Feat.: - Title: Rusko vypustilo nosnú raketu Sojuz aj s dvoma iránskymi satelitmi 02 - Modified: 2024-11-04 14:00:51 - Feat.: - Title: Úder na Irán ukázal technologickú nadvládu. Ruský systém nemal šancu, Izrael si mohol robiť, čo chcel 03 - Modified: 2024-11-04 10:32:21 - Feat.: - Title: Irán a Azerbajdžan začali spoločné námorné cvičenia v Kaspickom mori 04 - Modified: 2024-11-04 08:52:55 - Feat.: - Title: Pri havárii vrtuľníka na juhovýchode Iránu zahynul generál Revolučných gárd 05 - Modified: 2024-11-04 08:46:32 - Feat.: - Title: Irán plánuje mohutný a komplexný útok na Izrael, píše Wall Street Journal
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
05. november 2024 11:37