Čerstvými laureátmi Nobeovej ceny za chémiu sú Moungi Bawendi, Louis Brus a Alexej Jekimov za objav technológie kvantových bodiek, ktorá spôsobila revolúciu v priemysle od spotrebnej elektroniky po zdravotníctvo.
„Nobelova cena za chémiu v roku 2023 odmeňuje objav a vývoj kvantových bodiek, nanočastíc, ktoré sú také malé, že ich veľkosť určuje ich vlastnosti,“ napísala akadémia.
Kvantové bodky sú nanokryštály z polovodičového materiálu s priemerom okolo dvoch až desiatich nanometrov (nanometer je jedna miliardtina metra).
Ich malé rozmery im prepožičiavajú kvantové vlastnosti úplne odlišné od látok, z ktorých sú vytvorené. Vďaka zvýšenej fluorescencii sú používané napríklad pri výrobe displejov a osvetlenia alebo v medicíne a biológii pri označovaní buniek. „Katalyzujú chemické reakcie a ich jasné svetlo dokáže chirurgovi osvietiť rakovinové tkanivo," doplnili akademici.
Obrovský význam v nanotechnológiách
„Laureáti Nobelovej ceny... úspešne vytvorili čiastočky tak malé, že ich vlastnosti určuje kvantový fenomén. Čiastočky nazývané kvantové bodky majú teraz obrovský význam v nanotechnológiách,“ uviedol vo svojom zdôvodnení Nobelov výbor pre chémiu. Upozornil, že technológia má veľkú budúcnosť napríklad pri výrobe elektroniky, senzorov, solárnych panelov alebo pri kódovanej kvantovej komunikácii.
Bawendi (62) je Američan francúzskeho a tuniského pôvodu, ktorý patrí k priekopníkom v oblasti výskumu a vývoja koloidných kvantových bodiek a pôsobí na Massachusettskom technickom inštitúte (MIT). Brus (80) je profesorom fyziky a chémie na Kolumbijskej univerzite a Rus Jekimov (78) pôsobí v americkej výskumnej spoločnosti Nanocrystals Technology.
Udeľovanie ceny za chémiu dnes vzbudilo rozruch aj preto, že mená jej nositeľov boli verejne známe vopred. Informáciu, ktorú inokedy švédska akadémia úzkostlivo tají až do oficiálneho oznámenia, obsahoval e-mail, ktorý inštitúcia dnes ráno zrejme omylom rozoslala švédskym médiám.
„Tlačová správa odišla zo zatiaľ neznámych dôvodov. Dnes dopoludnia sme sa zo všetkých síl snažili zistiť, čo presne sa stalo. Je to poľutovaniahodné, ľutujeme to, čo sa prihodilo,“ komentoval pred médiami únik informácií generálny tajomník Kráľovskej švédskej akadémie Hans Ellegren.
Známi sú aj laureáti cien za medicínu a fyziku
Vlani Nobelovu cenu za chémiu dostali Američania Carolyn Bertozziová a Barry Sharpless a taktiež Dán Morten Meldal za revolučný spôsob spájania molekúl.
Udeľovanie Nobelových cien prebieha každoročne v rovnakom poradí, kedy sa ako prví o ocenení v pondelok dozvedia laureáti ceny za fyziológiu a medicínu, o deň neskôr sa oznamujú mená nositeľov ceny za fyziku. Po oznámení cien za chémiu nasleduje ocenenie za literatúru, za mier a za ekonómiu.
Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo získala tento rok maďarsko-americká biochemička Katalin Karikó a americký imunológ Drew Weissman, ktorí položili základy pre vývoj mRNA vakcín proti covidu.
Nobelovku za fyziku na rok 2023 získali francúzsko-americký vedec Pierre Agostini, Rakúšan maďarského pôvodu Ferenc Krausz a Francúzka pôsobiaca vo Švédsku Anne L‘Huillierová za využitia extrémne krátkych svetelných pulzov na štúdium správania elektrónov v atómoch a molekúl.
Slávnostné odovzdanie cien je plánované na 10. decembra, teda na výročie úmrtia zakladateľa ceny a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela. S cenou sa tento rok spája odmena vo výške 11 miliónov švédskych korún.