Spojené štáty uviedli 2000 vojakov a "množstvo ďalších jednotiek" do stavu zvýšenej pripravenosti. Podľa dnešného vyhlásenia ministerstva obrany majú byť schopné "rýchlo reagovať na vyvíjajúcu sa bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe".
Rozhodnutie o nasadení vojakov však zatiaľ USA neprijali. Denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje z rezortu obrany uvádza, že jednotky by v prípade nasadenia plnili úlohy poradcov či zdravotnej podpory alebo pomáhali so zásobovaním.
Zástupcovia americkej vlády sú pri rozhovoroch s novinármi opatrní, podotýka web stanice CNN, "pretože nechcú budiť dojem, že by sa americké sily priamo zapojili do konfliktu" medzi Izraelom a islamistickým hnutím Hamas v Pásme Gazy inak, ako ako ako podporná sila.
Spojené štáty sa však svojím vojenským postojom snažia odradiť iných potenciálnych nepriateľov Izraela, aby využili vzniknutý chaos a na židovský štát sami alebo prostredníctvom inej organizácie zaútočili, napríklad šiítske hnutie Hizballáh v Libanone alebo Irán. Na východ Stredozemného mora USA minulý týždeň vyslali údernú námornú skupinu na čele s lietadlovou loďou USS Gerald R. Ford, ku ktorej by sa mala pripojiť aj USS Eisenhower so sprievodnými plavidlami.
Šéf americkej diplomacie od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamásom 7. októbra navštívil Izrael už dvakrát. USA sú jedným z najväčších podporovateľov Izraela na svete; v roku 1948 boli prvou krajinou, ktorá uznala Izrael ako nezávislý štát a jeho významným vojenským partnerom sú už od jomkipurskej vojny v roku 1973.