Deväťročná izraelská dievčina Emily Handová je na slobode zhruba štyri dni. Päťdesiat dní ju v zajatí držali členovia palestínskeho teroristického hnutia Hamas. Otec dievčatka opísal, ako sa po traumatizujúcom zážitku dáva dokopy.
Bola naučená, že nesmie robiť hluk
„Včera v noci plakala tak dlho, kým nezaspala,“ hovorí Thomas Hand. V zajatí prý stratila pojem o čase a myslela si, že už je preč rok.
VIDEO: Deväťročná rukojemníčka sa po prepustení opäť stretla s otcom.
„Najviac šokujúce a znepokojujúce po našom stretnutí bolo to, že len šepkala. Skoro ju nebolo počuť, musel som sa nakloniť až k jej perám. Bola naučená, že nesmie robiť žiadny hluk,“ povedal Emilyn otec Thomas po tom, čo sa dievča po päťdesiatich dňoch v zajatí vrátilo domov.
Už na prvých záberoch zo sobotného prepustenia bolo zrejmé, že je dievčatko prinajmenšom otrasené. Keď sa mala privítať so svojou staršou sestrou, len sa jej bez slova schúlila do náručia. Viditeľne jej tiež vadila prítomnosť kamier, ktoré celú situáciu natáčali. Hand rozpráva, že teraz dcéra pred spaním plače.
„Včera v noci plakala tak dlho, kým nezaspala. Tvár mala úplne červenú a plnú škvŕn. Nevedela prestať a nechcela ani utešiť. Myslím, že zabudla, aké to je, keď vás utešujú. Vliezla pod perinu, prikryla sa a ticho plakala,“ pokračuje s tým, že musel skrátka počkať, až sa sama upokojí.
„Vie, ako na to. Je veľmi odhodlaná a silná. Vedel som, že vďaka svojej povahe to tam nejako zvládne,“ hovorí.
Stratila pojem o čase
Emily podľa reportérky CNN Clarissy Wardovej zrejme neutrpela žiadne fyzické zranenie a nebola pohlavne zneužitá. Podľa Handa však v Gaze stratila pojem o čase. Otcovi potom totiž povedala, že ju únoscovia z Hamasu väznili celý rok.
V skutočnosti to bolo zhruba sedem týždňov. Dievčatko však nedržali v tuneli, ako sa otec pôvodne domnieval. „Utekali z domu do domu. Keď hovorí o Gaze, hovorí ‚kufsa‘ – krabica. Takže sa jej musíte spýtať: ‚Ako dlho si bola v krabici?‘“
„Myslela si, že ma uniesli. Nevedela, čo sa sakra stalo, okrem toho rána. Domnievala sa, že všetkých uniesli, zabili alebo zmasakrovali. Nemala ani potuchy,“ vysvetľuje Hand, ktorý jej neskôr musel povedať, že Hamas zabil jeho exmanželku Narcisse.
„Emily bohužiaľ rozumie všetkému, čo sa stalo. Odporučili mi, aby som jej o smrti jej druhej mamy povedal bez okolkov. Keď som to urobil, v šoku sa rýchlo nadýchla,“ odpovedá Wardovej v rozhovore.
Smrť ako jedna z najlepších možností
Vracia sa tiež k samotnému prvému stretnutiu s dcérou, o ktorej si na začiatku ani nemyslel, že by mohla byť nažive. Krátko po útoku Hamasu zo 7. októbra dojalo svet Handovo priznanie. Bol rád, keď mu oznámili, že je Emily zrejme mŕtva.
„Povedal som si ‚áno!“ a usmial som sa, pretože to bola tá najlepšia z ponúkaných možností. Bola buď mŕtva alebo v Gaze. A keď viete, čo robia ľuďom v Gaze, viete, že je to horšie ako smrť. Smrť tak bola požehnaním,“ povedal vtedy.
Až neskôr sa dozvedel, že dcéra je možno nažive a v zajatí teroristov. Podľa jeho slov ho zaplavila nádej, ale aj zúfalstvo z toho, v akých podmienkach Emily pravdepodobne držia.
Okrem nekonečného čakania a obáv Handa zaplavovali predstavy, že sa s Emily zase stretne. „V duchu ju vidím, ako ku mne beží, ja ju zdvíham a už ju nikdy nepustím,“ rozprával.
Narodeniny v zajatí
Emily, ktorá v zajatí „oslávila“ deviate narodeniny, osudného 7. októbra nebola doma. Otec ju tesne predtým odviezol na noc ku kamarátke. Spolu s ňou a jej rodinou potom dievčatko zajali.
Vďaka telefónom tejto rodiny ju potom aj izraelské bezpečnostné zložky vystopovali a zistili, že je v Gaze. V izbe, odkiaľ ju uniesli, navyše nebola krv, povedali vtedy Handovi.
Ten sa do kibucu Be‘eri, ktorý pri masakre prišiel o viac ako 130 obyvateľov, prisťahoval pred tridsiatimi rokmi z Írska.
Emily vychovával sám po tom, čo jeho prvá žena zomrela na rakovinu, keď mala dcéru dva a pol roka, a s druhou sa rozviedol. Tvrdí, že keď sa k nemu dcéra rozbehla, bolo to presne také, ako si predstavoval.
„Asi som ju stisol príliš silno. Odtiahol som ju a pozrel sa jej do tváre. Má ju teraz ostro rezanú ako ja, predtým ju mala bucľatú, akú malé dievčatá a deti mávajú. Veľa schudla. A tá farba! Nikdy som ju nevidel tak bielu,“ dodáva.
Medzitým pribúdajú vyjadrenia od príbuzných ďalších prepustených detí. Opisujú, čo rukojemníci v Gaze prežili.