Spojené štáty a Británia dnes v noci s podporou niekoľkých ďalších krajín udreli zo vzduchu a z mora proti vojenským pozíciám húsíjských povstalcov na území Jemenu. Kto sú povstalci, ktorí útočia na obchodné lode plávajúce Červeným morom?
Jemenskí šiitskí Húsíovia ovládajú severozápadný Jemen vrátane metropoly Saná či väčšiny jemenského pobrežia Červeného mora. Sú podporovaní a financovaní šiitským Iránom a v posledných rokoch sa stali významnou vojenskou silou v regióne.
Zapojenie do konfliktu
jemenskej občianskej vojne, ktorá vypukla v marci 2015, bojujú Húsíovci s podporou Iránu proti medzinárodne uznávanej (prevažne sunnitskej) vláde a koalícii vedenej Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi.
Do konfliktu medzi Izraelom a palestínskym, prevažne sunnitským Hamásom, ktorý sa začal 7. októbra masakrami Hamasu na juhu Izraela, sa jemenskí povstalci na strane Hamasu zapojili už 19. októbra raketovým a dronovým útokom na Izrael. Niektoré rakety a drony Húsíovcov boli zachytené Izraelom či námorníctvom USA.
Po začatí izraelského bombardovania Pásma Gazy sa v Jemene konali masívne demonštrácie na podporu Palestínčanov.
Líder Húsíov Abdal Málik Húsí už začiatkom novembra varoval USA pred intervenciou v Pásme Gazy a pohrozil odvetou pomocou bezpilotných lietadiel a rakiet.
Od polovice novembra potom začali Húsíovci útočiť aj na lode v Červenom mori. Povstalci uviedli, že budú útočiť na všetky lode krajín a spoločností, ktoré spolupracujú s Izraelom a ktoré plávajú v Červenom mori. Spojené štáty potom 18. decembra oznámili, že budú na čele medzinárodnej námornej operácie s cieľom ochrániť lode v Červenom mori pred útokmi Húsíovcov.
Úder USA a Británie
Spojené štáty a Británia dnes v noci s podporou niekoľkých ďalších krajín udreli zo vzduchu a z mora proti vojenským pozíciám húsíjskych povstalcov na území Jemenu. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje, útoky potom potvrdili americký prezident Joe Biden a britský premiér Rishi Sunak.
Výbuchy sa podľa svedkov Reuters ozvali aj v hlavnom meste Saná a na mnohých ďalších miestach krajiny. Ide o prvé údery vedené proti týmto šiitským povstalcom priamo na území Jemenu od vlaňajšieho novembra, keď Húsíovci začali napádať námornú prepravu na kľúčovej obchodnej trase v Červenom mori.
Útoky odsúdili tradiční spojenci Húsíovcov, teda Irán a libanonské šiitské hnutie Hizballáh podporované Teheránom. Útoky tiež odsúdilo palestínske radikálne hnutie Hamas. Rusko kvôli útokom na Jemen požiadalo, aby sa dnes zišla Bezpečnostná rada OSN. Irán ich označil za porušenie jemenskej suverenity.
Húsíovci, ktorých slogan je podľa denníka The Times of Israel "Smrť Amerike, smrť Izraela, prekliatie Židia, víťazstvo islamu", majú desaťtisíce bojovníkov a veľký arzenál rakiet a útočných dronov.
Humanitárna katastrofa
Skupina Húsíov vznikla podľa väčšiny historikov v rámci šiitskej sekty zajdija na začiatku 90. rokov 20. storočia ako relatívne umiernené islamské hnutie. Ich prvá organizácia Veriaca mládež bola založená v roku 1992. K radikalizácii hnutia viedla najmä západná invázia do Iraku v roku 2003, keď sa začali objavovať protiamerické a protiizraelské slogany.
O rok neskôr začali v hornatom regióne v provincii Saada na severovýchode krajiny prvé strety Húsíov s vládnou armádou. Vtedajší vodca šajch Husajn Húsí bol zabitý na severe krajiny v septembri 2004, čím sa skončila niekoľkomesačná vojenská operácia. V júni 2007 potom Húsíovci podpísali s vládou prímerie.
Húsíovci ale ďalej vinili vládu z prehliadania a zo sociálnej, hospodárskej a náboženskej diskriminácie svojej komunity, čo viedlo k občianskej vojne, ktorá si vyžiadala vyše 150-tisíc obetí a ďalšie desiatky tisíc ľudí zomreli hladom či na epidémie cholery.
Podľa OSN zapríčinila jednu z najväčších humanitárnych katastrof na svete. Jej predstupňom bola ofenzíva Húsíovcov v júli 2014 proti vláde, metropolu Saná títo povstalci obsadili 20. januára 2015.
V jemenskej občianskej vojne uskutočnili Húsíovci niekoľko veľkých útokov s mnohými stovkami mŕtvych - napríklad v januári 2020 zahynulo po útoku Húsíovcov na vojenský výcvikový tábor v provincii Maríb vyše 110 vládnych vojakov.
Značný rozruch vyvolal tiež útok Húsíovcov bezpilotnými lietadlami a riadenými strelami v septembri 2019 na dve ropné zariadenia na východe Saudskej Arábie, čo znížilo produkciu ropy o 5,7 milióna barelov denne.