Ľudské práva sú potláčané a ohrozované po celom svete. Svetoví lídri v uplynulom roku ignorovali porušovanie práv v Sudáne, Pásme Gazy i voči marginalizovaným skupinám, ako sú Ujguri. Vo svojej výročnej správe to uviedla ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch. Správa pochádza z agentúry AP a webovej stránky HRW.
HRW poukázala na "obrovské utrpenie" spôsobené vojnou Izraela s palestínskym militantným hnutím Hamas, vojnou na Ukrajine a konfliktami v Mjanmarsku, Etiópii a v africkom regióne Sahel. Na území Gazy zúri doteraz najkrvavejšia vojna, ktorá vypukla 7. októbra po útoku Hamasu na Izrael.
Kolektívny trest
"Izraelská vláda zareagovala tak, že 2,3 milióna civilistom v Gaze prerušila dodávky vody a elektriny a zablokovala prístup všetkého okrem slabého prísunu paliva, potravín a humanitárnej pomoci – čo je forma kolektívneho trestu, ktorý je vojnovým zločinom," uvádza sa v správe.
Ozbrojené konflikty narástli ako huby po daždi a otázkou je, ako na ne reagujú vlády, povedala na tlačovej konferencii Tirana Hassanová, výkonná riaditeľka HRW so sídlom v New Yorku.
Ako príklad uviedla, že mnohé vlády rýchlo a oprávnene odsúdili zabíjanie a zverstvá zo strany militantov Hamasu počas útoku na juh Izraela, pri ktorom zahynulo približne 1140 ľudí. Odvetné útoky Izraela si doposiaľ vyžiadali viac ako 23-tisíc mŕtvych, vyplýva z údajov ministerstva zdravotníctva v Gaze kontrolovaného Hamasom.
"Avšak mnohé z vlád, ktoré odsúdili vojnové zločiny Hamasu, sa zdržali odpovede na vojnové zločiny spáchané izraelskou vládou," povedala Hassanová.
Neschopnosť vlád
HRW tiež poukázala na neschopnosť mnohých vlád hovoriť o represii a kontrole občianskej spoločnosti, internetu a médií zo strany čínskej vlády. "Prenasledovanie a svojvoľné zadržiavanie milióna Ujgurov a iných turkických moslimov predstavujú zločiny proti ľudskosti," uvádza sa v správe. "Mnohé vlády vrátane prevažne moslimských krajín však mlčia."
V správe sa tiež uvádza, že USA a Európska únia ignorujú svoje záväzky v oblasti ľudských práv v prospech politicky vhodných riešení.
Európska únia podľa HRW obchádza záväzky v oblasti ľudských práv voči žiadateľom o azyl a migrantom, najmä z Afriky a Blízkeho východu, "uzatváraním dohôd s vládami krajín ako Líbya, Turecko a Tunisko porušujúcich práva s cieľom udržať migrantov mimo Európskej únie".
HRW zároveň vo výročnej správe označila za "svetlý bod" minulého roka, keď Medzinárodný trestný súd vydal zatykače na ruského prezidenta Vladimira Putina a ombudsmanku Mariju Ľvovovú-Belovovú v súvislosti s ich podielom na vojnových zločinoch spojených s nelegálnymi deportáciami obyvateľov Ukrajiny vrátane detí a ich presunom na Moskvou okupované územia a do Ruska.