Šéfka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová sa dištancovala od plánov nemeckej protiimigačnej Alternatívy pre Nemecko (AfD) týkajúcich sa možného deportovania ľudí s prisťahovaleckými koreňmi z Nemecka. Informoval o tom Der Spiegel na svojich internetových stránkach.
Ich názory sa rozchádzajú
Le Penová nemeckú stranu kritizovala v súvislosti so schôdzkou, ktorá sa vlani v novembri konala v Postupime a na ktorej ultrakonzervatívni nemeckí politici, zástupcovia AfD a predstavitelia krajnej pravice preberali možnosti deportácií ľudí s migračnými koreňmi. Hovorili o takzvanej remigrácii. Na konanie stretnutia upozornila investigatívna skupina Correctiv.
Le Penová dala podľa internetového portálu Spiegel Online najavo, že rozhodne nesúhlasí s návrhmi, o ktorých sa v Postupime hovorilo. AfD odkázala, že o "týchto veľkých názorových odlišnostiach" budú musieť hovoriť a že bude nutné sa pozrieť, či tieto rozdiely nebudú mať vplyv na možnosť ďalšej spolupráce v rámci frakcie Identita a demokracia. Pripustila však, že o tejto veci rozhodovať nemôže.
Der Spiegel píše, že Le Penová sa chce v roku 2027 znovu uchádzať o francúzsky prezidentský post a že na rozdiel od AfD vystupuje umiernenejšie, čo zvyšuje jej šance na úspech.
Tri skupiny obyvateľov
"Nikdy sme neobhajovali politiku ‘remigrácie‘, ktorá by znamenala odobrať ľuďom francúzske občianstvo," povedala Le Penová. "Aj keď podmienky jeho udelenia kritizujeme," dodala.
Maximilian Krah, líder kandidátky AfD v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu, ale dnes na sociálnej sieti X napísal, že "rozladenie ohľadom AfD vo Francúzsku bolo vyriešené".
Agentúra DPA píše, že Krah povedal francúzskemu denníku Le Point, že podľa AfD Le Penová konala na základe dezinformácií. Tvrdí, že keď sa hovorí o takzvanej remigrácii, ide o "ilegálnych migrantov, zločincov a cudzincov, ktorí roky žijú zo sociálnych dávok". Na nemeckých občanov sa to podľa neho nevzťahuje.
Jeden z účastníkov postupimskej schôdzky, bývalý šéf rakúskej odnože krajne pravicového Identitárneho hnutia Martin Sellner skupine Correctiv potvrdil, že na nej hovoril o takzvanej remigrácii. Vzťahovať by sa podľa neho mala na tri skupiny: žiadateľa o azyl, cudzincov s povolením na pobyt a na "neasimilovaných občanov".