Zamerajte sa na budúci potenciál bytu a neriešte jeho minulosť. Takú radu udeľuje nová snímka ruskej propagandy, ktorá pojednáva o trhu s nehnuteľnosťami v okupovanom Mariupole pri Azovskom mori. Podľa realitných maklérov je v meste dopyt nielen po nových a zrekonštruovaných bytoch, ale aj po tých zdevastovaných. O tom, kto budovy v meste zničil, film mlčí.
Moskva láka na dobre platenú prácu
„Ako kúpiť byt v Mariupole? Je výhodnejšie investovať do ruín, ktoré môžete po rekonštrukcii ďalej predať? Ako sa tu prenajímajú komerčné priestory na podnikanie a koľko to stojí? Aké druhy bytov sú na predaj? Na to všetko vám odpovieme,“ sľubuje divákom na úvod filmu Regina Orechovová, samozvaná vojnová reportérka z ruskej štátnej agentúry RIA Novosti.
VIDEO: Realitní makléri na záberoch ukazujú zdevastované byty.
Polhodinová snímka je súčasťou projektu Mirnije (v preklade Pokojný), ktorý má skúmať život prostých ľudí v miestach konfliktu. „Sú to príbehy ľudí, ktorí sa ocitli v krížovej paľbe – niektorí odišli, iní zostali. Zdieľame s nimi ich zážitky, ako žijú a o čom premýšľajú,“ uvádza sa v popise na YouTube.
Orechovová pôsobí súdiac podľa obsahu kanála najmä v Mariupole. Jej predchádzajúce, neskryto agitačné reportáže sa venovali miestnemu prístavu, pôrodnici alebo divadlu, ktoré zlikvidoval ruský nálet, zatiaľ čo sa v ňom ukrývali stovky miestnych obyvateľov.
Mariupol sa krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 ocitol v obkľúčení, ktoré si vyžiadalo životy desaťtisícov civilistov. V máji toho istého roku Rusi dobyli poslednú baštu ukrajinského odporu v oceliarňach Azovstal a po bojoch zdevastovaný Mariupol tým úplne padol do ich rúk.
Agentúra AP v decembri 2022 uviedla, že na troskách Mariupolu vyrastá nové ruské mesto, z ktorého Moskva odstraňuje všetky ukrajinské pozostatky – spolu s dôkazmi o vojnových zločinoch pochovaných v zničených budovách. Robotníci búrali zbombardované domy, telá mŕtvych odvážali spolu s troskami. Tisíce Ukrajincov, ktorí zomreli alebo odišli, zasa nahradili ruskí vojaci, zdravotníci a manuálni pracovníci všetkého druhu.
Moskva láka na dobre platenú prácu do Mariupolu nielen Rusov, ale aj občanov postsovietskych krajín. Podľa Rádia Slobodná Európa zamestnanie ponúka nielen robotníkom, ale aj ľuďom ochotným stavať opevnenie.
„Strop zateká, ale ten výhľad na more“
Orechovová vo filme hovorí s tromi realitnými maklérmi, ktorí jej ukazujú nehnuteľnosti na predaj v rôznych častiach mesta. Väčšinou ide o polozbúrané byty, ktoré obyvatelia narýchlo opustili kvôli ruskému bombardovaniu. Aj o takéto nehnuteľnosti je však údajne veľký záujem.
K dispozícii sú aj nehnuteľnosti nedotknuté vojnou alebo zrekonštruované byty v opravených budovách. Ich ceny sa pohybujú od štyroch do šiestich miliónov rubľov (približne 40-tisíc až 60-tisíc eur) a sú považované za „prémiové“.
Portál Meduza podotýka, že film mlčí o tom, kto a prečo všetky obytné budovy v meste zničil. Realitní makléri hovoria o ruskej agresii ako o „armádnych akciách“ alebo „všetkých tých udalostiach“.
„Človek by sa nemal sústrediť na následky toho, čo sa s bytom stalo, ale na potenciál bytu,“ hovorí realitná maklérka Natalija, zatiaľ čo ukazuje obydlia s premoknutým stropom, bez elektriny a s rozhádzaným nábytkom po pôvodných obyvateľoch.
Pre tých je podľa Nataliji údajne „príliš bolestivé sa vrátiť a vidieť takto svoj domov, preto ho chcú predať v tomto stave“. „Je tu balkón s krásnym výhľadom,“ hovorí žena s úsmevom na kameru. Či je príbeh o pôvodných obyvateľoch bytu pravda, alebo výmysel, nik netuší. Rovnako ako aj ďalšie informácie, ktoré vo filme odzneli, nie je možné nezávisle overiť.
Realitné kancelárie tvrdia, že byty kupujú hlavne ľudia prichádzajúci „z veľkého Ruska“ alebo ľudia zo samozvaných republík v Donecku a Luhansku. „Po našom prímorskom vánku pokukujú aj ľudia zo Sibíri,“ povedala Orechovovej realitná maklérka Tatiana, podľa ktorej sa všetko v Mariupole „vracia do starých koľají“.
„Mariupol nikdy nezažil taký rýchly rast. Mesto sa rozvíja pred našimi očami. Deje sa to tak rýchlo, že sa zajtra možno slumy zmenia v luxusnej štvrti. Naše nebo je modré, predtým bývalo hnedé. Človek nechce spomínať na vojenské operácie, všetko v Mariupole bude v poriadku,“ zaznie záverom filmu Tatianin monológ, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani poprední ruskí propagandisti.