Bieloruské úrady v pondelok zverejnili predbežné výsledky parlamentných a komunálnych volieb, v ktorých sa o hlasy voličov mohli uchádzať len kandidáti lojálni autoritárskemu vodcovi Alexandrovi Lukašenkovi. Opozícia vyzvala voličov na bojkot volieb.
Bieloruská Ústredná volebná komisia (ÚVK) podľa agentúry AP v pondelok informovala, že svoje právo využilo 73 percent zo 6,9 milióna oprávnených voličov.
Voliči svojimi hlasmi rozhodli o obsadení 110 kresiel v republikovom parlamente a 12 514 kreslách v miestnych zastupiteľstvách. ÚVK medzičasom zverejnila aj mená zvolených poslancov.
Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) ide prevažne o predstaviteľov strany Biela Rus podporujúcej Lukašenka, a tiež o nestraníkov. Niekoľko kresiel pripadlo aj malým stranám, ktoré však tiež podporujú Lukašenka.
Opozícia vyzvala na bojkot
Bieloruské úrady vlani uskutočnili "opätovnú registráciu" politických strán pôsobiacich v krajine s 9,5 miliónmi obyvateľov. Súhlas na činnosť udelili iba štyrom provládnym stranám z pôvodných 15, ktoré v krajine pôsobili začiatkom minulého roka.
RFE/RL poznamenala, že aj inak bola konkurencia vo voľbách malá – v priemere sa o jeden mandát uchádzali len o niečo viac ako dvaja kandidáti.
Pracovníci volebnej komisie v nedeľu uviedli, že viac ako 40 percent voličov odovzdalo svoj hlas vo voľbách počas predčasného hlasovania, ktoré bolo možné od minulého utorka.
Opozícia v tejto súvislosti tvrdí, že predčasné hlasovanie vytvorilo úrodnú pôdu pre manipuláciu s výsledkami, keďže volebné urny boli celých päť dní nechránené.
Aj pre to bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská, žijúca v exile v susednej Litve, vyzvala na bojkot hlasovania, ktoré označila za nezmyselnú frašku.
AP pritom doplnila, že jej videopríhovor s týmto obsahom sa prekvapujúco vysielal na asi 2000 obrazovkách využívaných na pouličnú reklamu. Ľudskoprávne centrum Viasna v nedeľu informovalo, že niekoľko zamestnancov spoločnosti, ktorá tieto obrazovky vlastní, bolo zadržaných.
Vznikne nový štátny orgán
Po ukončení parlamentných a komunálnych volieb vznikne nový štátny orgán – Celobieloruské ľudové zhromaždenie. Bude v ňom pôsobiť 1200 delegátov, medzi ktorými budú funkcionári, členovia miestnych zastupiteľstiev, odborov, provládni aktivisti a ďalší.
Toto nové zhromaždenie bude fungovať súbežne s parlamentom, ktorý pozostáva z dvoch komôr: dolnej komory so 110 zákonodarcami a hornej komory tvorenej 64 senátormi.
Zhromaždenie, ktoré dal vytvoriť Lukašenko, má široké právomoci a môže rozhodovať o politike, navrhovať zákony i zmeny v ústave, vymenúvať členov volebnej komisie a sudcov.
Pokiaľ ide o nedeľné voľby, Bielorusko vôbec po prvý raz odmietlo pozvať pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, aby monitorovali ich priebeh.
Ruský prezident Vladimir Putin medzičasom v pondelok Lukašenkovi zablahoželal k "sebavedomému víťazstvu vlasteneckých síl Bieloruska", ktoré pomôže "zabezpečiť vnútornú politickú stabilitu".
Tieto parlamentné voľby boli prvými od sporných prezidentských volieb v auguste roku 2020, na ktorých základe sa Alexandrovi Lukašenkovi začalo jeho šieste funkčné obdobie na poste hlavy štátu a ktoré spustili bezprecedentnú vlnu masových protestov po celej krajine.
Lukašenkova vláda tieto demonštrácie tvrdo potlačila, pričom zadržala viac ako 35-tisíc ľudí. Mnohí z nich boli brutálne zbití políciou a boli nútení odísť do exilu.