Vladimir Putin nechce vojnu s NATO, pretože vie, že by Rusko prehralo. A to rýchlo. Uviedol to náčelník britského generálneho štábu, admirál Tony Radakin. Podľa neho je Severoatlantická aliancia mnohonásobne silnejšia, má viac lietadiel aj lodí. Rusko navyše ukázalo svoju vojenskú neschopnosť na Ukrajine, kde zápasí s výraznými stratami.
Rusko sa nachádza v ťažkej situácii
Podľa náčelníka britského generálneho štábu sa teraz Rusko na Ukrajine nachádza v ťažkej situácii. Tú navyše ešte zhoršilo posilnenie NATO o Fínsko aj Švédsko, ktorého vstup do Aliancie po nekonečnom odkladaní schválil maďarský parlament.
VIDEO: Kremeľ varoval pred vojnou s NATO, ak európski členovia vyšlú vojakov na Ukrajinu.
„Nehovorím, že Rusko nie je nebezpečné. Preukázalo to svojou agresivitou na domácej i medzinárodnej scéne,“ uviedol Radakin vo svojom prejave na obrannej konferencii organizovanej think-tankom Chatham House. „Ale zároveň je tiež podstatne menej schopné, než sme po jeho katastrofálnej nezákonnej invázii na Ukrajinu predpokladali. A po vstupe Fínska a Švédska do NATO čelí ešte silnejšej zvieracej kazajke.“
„Obe tézy sú pravdivé a môžu existovať súčasne: Rusko, ktoré je nebezpečnejšie a menej schopné, než sme si mysleli,“ dodáva. Ak by sa Rusko rozhodlo na NATO zaútočiť, čelilo by „drtivej reakcii“.
Bojové letectvo NATO prevyšuje to ruské v pomere 3:1 a rýchlo by získalo vzdušnú prevahu. So štyrikrát väčším počtom lodí a trikrát početnejšími ponorkami by námorné sily Severoatlantickej aliancie „vytlačili ruské námorníctvo z Barentsova a Baltského mora, rovnako ako Ukrajina vytlačila čiernomorskú flotilu z Krymu“, upozorňuje Radakin.
Aliancia má 3,5 milióna uniformovaných príslušníkov, ktorí by mohli posilniť tisíce vojakov nasadených v Poľsku a pobaltských krajinách. S novými členmi je HDP Aliancie dvadsaťkrát vyššie ako to ruské. Celkový rozpočet na obranu je dokonca 3,5-krát vyšší, než ruský a čínsky dohromady. Severoatlantická aliancia navyše môže strategicky ťažiť z miliardy obyvateľov – a zároveň je jadrovou alianciou.
Zlyhanie vo všetkých strategických cieľoch
„Putin nechce konflikt s NATO predovšetkým z toho dôvodu, že by Rusko prehralo. A prehralo by rýchlo,“ vyjadril svoje presvedčenie Radakin.
Rusko podľa neho vo vojne na Ukrajine zlyhalo vo všetkých strategických cieľoch. Namiesto oslabenia NATO dosiahlo jeho rozšírenie. Vykazuje trvalú neschopnosť koordinovať svoje jednotky. Jeho čiernomorská flotila je z dvadsaťpäť percent poškodená či zničená. Ruská armáda prišla o takmer 3-tisíc tankov, takmer 1 500 kusov delostrelectva a viac ako 5-tisíc obrnených bojových vozidiel, vypočítava admirál.
Ruským silám sa v poslednej dobe darí na niektorých úsekoch frontu postupovať. Na náčelníka generálneho štábu však Rusmi oslavované dobytie Avdijivky príliš veľký dojem neurobilo, pretože ruská armáda oblasť s rozlohou asi 29 kilometrov štvorcových získala po piatich mesiacoch a to pri stratách 17-tisíc vojakov a vyše 30-tisíc zranených. Väčší Bachmut o rozlohe niečo vyše 40 kilometrov štvorcových Rusi dobývali deväť mesiacov.
Pobaltské štáty, ale aj Nemecko v poslednej dobe varovali, že konflikt Ruska a NATO by mohol vypuknúť do niekoľkých rokov. Rusko by muselo podľa Radakina najprv obnoviť svoje zásoby tankov, rakiet a munície a vymaniť sa z ťažkej vojny na Ukrajine, aby mohlo v nasledujúcich dvoch až piatich rokoch reálne ohroziť východné krídlo Severoatlantickej aliancie.
Admirál zároveň pripustil, že Západ musí vyriešiť svoje vlastné problémy s muníciou. Dodal tiež, že vďaka neschopnosti Európy nahradiť vojenskú pomoc USA blokovanú v Kongrese bude mať Ukrajina niekoľko mesiacov nevýhodu na bojisku. Kvôli tomu nebude schopná začať novú protiofenzívu skôr ako v lete a pravdepodobne bude schopná urobiť tento krok až budúci rok.