Izraelské obmedzovanie dovozu a distribúcie humanitárnej pomoci palestínskym civilistom v Pásme Gazy by sa mohlo považovať za vojnovú stratégiu, a teda za vojnový zločin, uviedol dnes vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk.
Prostredníctvom svojho hovorcu tiež v Ženeve podľa agentúry DPA dodal, že rozhodnutie, či sa Izrael dopúšťa vojnových zločinov, musia urobiť súdy. Podobne sa už minulý týždeň vyjadril aj šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell, ktorý na rokovaní Bezpečnostnej rady OSN obvinil Izrael, že v Gaze používa hlad ako zbraň.
Hladovanie civilistov v Pásme Gazy je podľa komisára OSN pre ľudské práva dôsledkom rozsiahlych izraelských obmedzení dovozu a distribúcie humanitárnej pomoci, vysídlením väčšiny tamojšej populácie kvôli bojom a zničeniu dôležitej civilnej infraštruktúry.
"Rozsah, v akom Izrael naďalej obmedzuje vstup pomoci do Pásma Gazy, ako aj spôsob, akým pokračuje v bojoch, môžu byť považované za použitie hladovania ako vojnovej metódy, a teda predstavovať vojnový zločin," uviedol Türk podľa DPA.
"Izrael má ako okupačná mocnosť povinnosť zabezpečiť civilnému obyvateľstvu jedlo a lekársku starostlivosť a umožniť humanitárnym organizáciám distribúciu pomoci," povedal Türk prostredníctvom svojho hovorcu Jeremyho Laurenca.
Podľa OSN a medzinárodných právnych expertov je Izrael okupačnou mocnosťou, čo ale Izrael odmieta s tým, že sa v roku 2005 z Pásma Gazy stiahol. V roku 2007 potom oblasť násilím ovládlo palestínske hnutie Hamas.
Türk tiež vyzval na prepustenie rukojemníkov, ktorých Hamas zadržiava od 7. októbra, keď uniesol na 250 ľudí pri teroristickom útoku na Izrael. Počas neho tiež palestínski ozbrojenci zabili na 1200 ľudí.
Izrael potom v odvete začal masívne bombardovanie Pásma Gazy a koncom októbra aj pozemnú operáciu, čo si doteraz vyžiadalo najmenej 31 819 obetí z radov Palestínčanov a ďalších viac ako 73-tisíc Palestínčanov bolo pri tom zranených.
Izrael odmieta, že za nedostatok humanitárnej pomoci môže, a viní z toho humanitárne organizácie a OSN, ktoré podľa izraelskej vlády nie sú schopné pomoc zabezpečiť a rozviesť.
Distribúcii dodávok potravín a liekov ale bráni rozvrátená verejná správa, zničená infraštruktúra a tiež obavy z rozliateho davu, ktorý sa zo zúfalstva pre nedostatok jedla vrhá na konvoje s humanitárnou pomocou.
Türkovo vyhlásenie prichádza deň po tom, ako Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) uviedla, že na severe Pásma Gazy bez zvýšenia humanitárnej pomoci najneskôr v máji vypukne hladomor. V júli by potom mohol hladomor postihnúť aj juh Pásma Gazy, kde prežíva v núdzových podmienkach teraz na 1,4 milióna ľudí.