Arménsko v utorok pred Medzinárodným súdnym dvorom (MSD) v Haagu vyhlásilo, že je odhodlané usilovať o mier s Azerbajdžanom v Náhornom Karabachu. Uviedlo to napriek tomu, že svojho kaukazského suseda obvinilo z "dokončenia etnických čistiek" v tomto spornom regióne, píše agentúra AFP.
Právny spor v súvislosti s "etnickými čistkami" prichádza v čase, keď medzi oboma krajinami opäť rastie vojenské napätie po minuloročnom konflikte v spornej horskej oblasti.
Zástupca arménskej vlády uviedol, že Baku "systematicky vymazáva všetky stopy prítomnosti etnických Arménov vrátane arménskeho kultúrneho a náboženského dedičstva".
Azerbajdžan dôrazne odmietol tieto obvinenia a uviedol, že Arméni sa môžu slobodne vrátiť, pokiaľ budú súhlasiť so životom pod azerbajdžanskou vládou.
Baku ešte v pondelok na pôde MSD uviedlo, že Jerevan využíva vzájomný súdny spor na vedenie verejnej mediálnej kampane voči Azerbajdžanu. Sťažnosť Arménska označilo za unáhlenú a vyzvalo tribunál OSN, aby prípad zamietol.
Arménsko a Azerbajdžan viedli o Náhorný Karabach dve vojny, začiatkom 90. rokov a v roku 2020. Azerbajdžanské sily vlani v septembri v bleskovej ofenzíve región obsadili a ukončili tri desaťročia trvajúcu vládu arménskych separatistov nad touto enklávou.
MSD vydal v decembri 2021 mimoriadne nariadenie, ktorým obe strany vyzval, aby sa vyhýbali podnecovaniu a podpore rasovej nenávisti. Tento súd však nemá mechanizmy na presadenie svojich rozhodnutí.
Náhorný Karabach podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, ale obývali ho prevažne Arméni. Väčšina z nich odtiaľ ušla, keď Azerbajdžan získal v oblasti kontrolu.
Arménsko sa následne opäť obrátilo na MSD a žiada, aby Azerbajdžanu prikázal stiahnuť svojich vojakov z Karabachu a umožnil arménskym utečenom bezpečný návrat domov. Súd v novembri Azerbajdžanu nariadil, aby takýto návrat osôb umožnil.