O mexicko-americkej hranici sa toho napísalo veľa a s každými americkými voľbami je prúd imigrantov do Spojených štátov tradične horúcou témou. Poslednou dobou ale pribúda ľudí, ktorí sa vydávajú opačným smerom.
Náklady na život v niektorých mestách USA totiž začínajú byť neúnosné. Vzorovým príkladom môže byť San Francisco. V kalifornskom meste preslávenom retro električkami jazdiacimi po členitých kopcoch za nehnuteľnosť ľudia často dajú aj milión dolárov. A aby mohli zaplatiť priemerný nájom, musia zarábať prinajmenšom trojnásobok tamojšej minimálnej mzdy.
Situácia pritom nie je oveľa lepšia ani v iných štátoch. Takmer polovica obyvateľov federácie uvádza, že situácia s bývaním je jedným z najpálčivejších problémov, ktorým čelia. Vzhľadom na povahu amerického kapitalizmu tak ľudia často musia voliť medzi platením nájmu alebo základným zdravotným poistením.
Kalifornia nie je pre starých
Pre starších ľudí je situácia ešte menej únosná. Mnohí z nich nemajú dôchodky a ich produktívne roky sa blížia ku koncu. Táto časť obyvateľstva sa rozhodla, že trávenie času v práci vymení za dôstojné dožitie v inej krajine.
Cesty v preslávenom meste Tijuana, ktoré pre veľa Mexičanov funguje ako brána do USA, lemujú anglicky písané billboardy lákajúce na kúpu nehnuteľnosti. „Zaobstarajte si sen,“ hlása jeden z nich. „Obstarávacie ceny od 347-tisíc dolárov,“ stojí na ďalšom. Je pomerne jasné, na koho podobné reklamy cielia.
Najčastejšie si ich prečítajú Američania zo strednej triedy, ktorí išli do mexického štátu Baja California na prázdniny a pri návrate premýšľajú, aké by to bolo, vlastniť v Mexiku domček. Mohli by tam jazdiť na víkendy, na prázdniny a možno tam stráviť väčšinu svojho dôchodku.
Podobný je osud manželov Contrerasovcov. Mary a Chuck jazdili do Mexika často na dovolenku, ale ako povedali novinárom britského denníka The Guardian, nikdy by ich nenapadlo, že sa k svojim južným susedom odsťahujú nadobro.
Lenže aj keď v Kalifornii mali podľa svojich slov skvelý život, dôchodok Mary nie je dosť vysoký na to, aby mohla prestať chodiť do práce. „Mala som pocit, že je niečo zle. Pracovala som celý život, ale aj tak som si nemohla dovoliť tam zostať,“ sťažuje sa Mary kvôli pomerom v Kalifornii.
Teraz sa však nesťažuje. „Mám veľké šťastie, že môžeme žiť tu, milujem to tu,“ hodnotí život v Mexiku.
Kvôli „ajťákom“ rastú ceny
Migrácia z USA do Mexika síce nie je taká obvyklá ako opačným smerom, napriek tomu nejde o úplne nový jav. V polovici devätnásteho storočia pred občianskou vojnou ľudia utekali zo Spojených štátov do Mexika pred otroctvom, po druhej svetovej vojne zase Mexiko slúžilo ako odpočinkový raj pre vojnových veteránov.
Počas studenej vojny, najmä v päťdesiatych rokoch, potom predovšetkým ľavicovo zmýšľajúci ľudia utekali do Mexika pred takzvaným mccarthizmom. Motívom pre nich boli často nepodložené obvinenia zo zrady alebo sympatií ku komunizmu.
Dnešná situácia je odlišná v tom, že mexické rezidencie často slúžia americkým občanom ako akýsi satelit. Majú lacný nájom, ale stále môžu pracovať za americké peniaze, pokiaľ budú do nie príliš vzdialeného zamestnania dochádzať.
Pandémia navyše rozšírila možnosť pracovať z domova, čo je pre týchto „mexických Američanov“ ideálny spôsob existencie. Takí šťastlivci potom ani nemusia hľadať nehnuteľnosti blízko hraníc a môžu sa kochať výhľadom na Tichý oceán napríklad v meste Mazatlán.
Vytvárajú problém
Informačný portál Euronews toto mesto, vzdialené od USA cez 1200 kilometrov, príznačne nazýva sídlom amerických digitálnych nomádov. Najčastejšie si totiž môžu odtiaľ dovoliť pracovať na diaľku zamestnanci z odboru informačných technológií.
Nie všetko je však zaliate horúcim mexickým slnkom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Okrem kultúrneho šoku, ktorý môže novo prichádzajúcich čakať, je potrebné dodržiavať právne predpisy. Dlhý legislatívny proces prijatia napríklad obsahuje aj pomerne prísnu požiadavku na dokázanie ekonomickej sebestačnosti.
Nároky úradov sa pritom často nezlučujú s ekonomickými možnosťami novo prichádzajúcich. Požiadavky na dokázanie ekonomickej solvencie môžu byť príliš vysoké pre rodiny, ktoré sa sťahujú do Mexika práve za lacným životom.
Príchod mnohých Američanov tiež nie je po chuti všetkým starousadlíkom. Digitálni nomádi si môžu dovoliť diametrálne vyššie nájmy, než bolo v Mexiku bežné pred ich príchodom, čo v krajine zvyšuje náklady na bývanie. Novo prichádzajúci Američania sa tak paradoxne môžu stať zárodkom problému, kvôli ktorému odišli zo svojej vlasti. Ťažko však predpokladať, že by ceny nehnuteľností dosiahli takú úroveň, aby sa trend zase obrátil.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
