Príbeh nášho kontinentu je krvavým sledom dobývania, vyháňania, vraždenia a obsadzovania cudzích území. Avšak len vďaka tejto tisícročnej hrôze sme tu dnes my. K odhaľovaniu týchto historických minulostí nám napomáha pomerne nový vedecký odbor, archeogenetika, píše magazín Víkend DNES.
Táto útla kniha je mojím najväčším čitateľským zážitkom uplynulých týždňov. Detektívka, z ktorej mrazí? Vedecká práca z odboru genetiky? Vzrušujúce vojnový román? Historická štúdia? Zo všetkého trochu.
Nemecký novinár Thomas Trappe sa spojil s Johannesom Krausom, historickým archeológom a archeogenetikom. Zo stretnutí skúseného publicistu a špičkového vedca vznikla publikácia Zrodenia Európanov – Skutočný príbeh našich predkov rozprávaný génmi.
Že neviete, čo je to archeogenetika? Relatívne nový vedecký odbor sa zaoberá minulosťou ľudských skupín, ktorú študuje pomocou analýzy DNA. Kosť z tisíc rokov starého hrobu nám môže rozprávať, kto boli naši dávni predkovia.
„Archeogenetika ukazuje, že ľudia s čisto európskymi koreňmi neexistujú a asi ani nikdy neexistovali,“ dočítam sa v knihe. „Všetci sme potomkovia prisťahovalcov a naše gény o tom vypovedajú.“
Neandertálci v nás
Náš príbeh sa začína neandertálcami. Ak ste v škole dávali pozor, určite si pamätáte, že to neboli naši predkovia. Išlo o samostatnú vývojovú vetvu hominidov. Od moderného človeka sa neandertálci líšili asi tak, ako sa kôň líši od zebry.
Ale hlavne tu boli skôr ako my. Do studenej Európy prišli z Afriky už asi pred 200-tisíc rokmi a dokonale sa jej prispôsobili. Aby v chladnej klíme príliš nestrácali teplo, evolúcia im postupne vytvorila nízke, zavalité a výrazne svalnaté telo s kratšími končatinami.
Mali ploché čelo s výraznými nadočnicovými oblúkmi. Ich tvár bola plochá s plochým nosom a lebka z boku pretiahnutejšia ako naša, vzhľadovo sa blížila lebke gorily. Asi pred 50-tisíc rokmi sa prví príslušníci Homo sapiens (teda už naši priami predkovia) vydali z Afriky na sever.
Keď dorazili do Európy, stretli sa s neandertálcami a začali sa s nimi páriť. Ako sa dnes ukazuje, ich potomkovia boli nielen životaschopní, ale aj plodní. A to sme my. Zdá sa, že ľudia sa s neandertálcami sexuálne stýkali asi 10-tisíc rokov, teda zhruba 500 generácií. Z rýchlosti mutácií DNA sa dá poznať, že prvýkrát k tomu došlo už hneď po príchode našich predkov do Európy.
Obe skupiny boli pre seba navzájom sexuálne neodolateľné.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.
Zostáva vám 74% na dočítanie.