Nedeľné prezidentské voľby v Paname vyhral pravicový politik José Raúl Mulino, ktorého kandidatúru len minulý týždeň potvrdil najvyšší súd a ktorý sa od júla stane novou hlavou štátu tejto stredoamerickej krajiny. Vyplýva to z výsledkov po sčítaní asi 90 percent hlasov, o ktorých informujú svetové tlačové agentúry.
Mulino je spojencom exprezidenta Ricarda Martinelliho, odsúdeného za pranie špinavých peňazí.
"Mám to potešenie Vás v mene volebného súdu informovať, že ste vyhrali voľby prezidenta Panamskej republiky," oznámil podľa agentúry AFP Mulinovi v telefonickom hovore vysielanom naživo v televízii Alfredo Juncá, predseda volebného súdu.
Šesťdesiatštyriročný Mulino získal vyše 34 percent hlasov, druhý skončil s 25 percentami päťdesiatročný právnik Ricardo Lombana, a tretí so 16 percentami šesťdesiatročný exprezident Martín Torrijos, ktorý krajinu viedol v rokoch 2004 až 2009.
Pomohla popularita Martinelliho
Mulino sa chcel v týchto voľbách pôvodne uchádzať o úrad viceprezidenta po boku Martinelliho, za ktorého vlády bol v rokoch 2010 až 2014 ministrom vnútra. Po tom, čo vo februári Martinellimu najvyšší súd potvrdil trest desať a pol roka väzenia, zmenil Mulino kandidatúru na prezidentskú.
V nedeľu Mulino Martinelliho navštívil v panamskej metropole na nikaragujskej ambasáde, kam sa exprezident uchýlil vo februári, keď mu nikaragujská ľavicová vláda udelila politický azyl. Martinelli, ktorý je obvinený aj z korupcie v inej kauze, rozsudok považuje za politicky motivovaný.
Mulinovi podľa agentúry AP pomohla popularita Martinelliho, ktorý viedol kampaň aj z nikaragujskej ambasády. Mnohí voliči sú totiž ochotní odpustiť mu korupčné kauzy s ohľadom na ekonomické úspechy krajiny za jeho vlády (2009-2014).
"Máme problémy v zdravotníctve či školstve.. táto krajina má ale veľké bohatstvo, no musí mať lídra, ktorý sa bude venovať potrebám Panamy," citovala AP jedného z Mulinových voličov.
Sľúbil zastavenie migračnej vlny
Mulino sľúbil ďalšiu vlnu ekonomickej prosperity a tiež zastavenie migračnej vlny cez prales Darién na hraniciach Panamy s Kolumbiou, cez ktorý vlani prešiel podľa AP pol milióna utečencov.
Výrazný hospodársky rast, aký Panama zažívala v skorších rokoch, spomalil. Za vlády súčasného prezidenta Laurentina Cortiza zažila krajina najhoršie sociálne protesty od roku 1989, keď americká invázia zvrhla diktátora Manuela Noriegu.
Aj panamská ekonomika sa potýkala s dôsledkami obmedzení za pandémie covidu-19 a zasiahlo ju aj dlhodobé sucho, kvôli ktorému musela byť obmedzená prevádzka v Panamskom prielive. Ten je najväčším zdrojom príjmov tejto krajiny s asi 4,5 milióna obyvateľov.
Vlani vypukli v Paname tiež protesty proti predĺženiu povolenia na ťažbu medi kanadskej firme v bani Cobre Panamá, ktorý je tiež výrazným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu. Odbory a združenie domorodých obyvateľov ale protestovali proti ekologickým dopadom ťažby a v novembri potom panamský najvyšší súd predĺženie licencie zrušil.