Spojenci by mali prehodnotiť obmedzenia, ktoré kladú Ukrajine pre používanie zbraní, ktoré tejto krajine darovali. V rozhovore, ktorý zverejnil v piatok týždenník The Economist, to povedal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.
Podľa neho má Ukrajina právo brániť sa, čo zahŕňa aj útoky na ciele na ruskom území. O tom, či povoliť používanie západných zbraní pri úderoch na ciele na ruskom území, sa vedie medzi štátmi NATO v poslednom čase debata.
"Myslím, že nadišiel čas, aby spojenci zvážili, či neodvolať niektoré obmedzenia, ktoré zaviedli na použitie zbraní, ktoré dali Ukrajine," uviedol Stoltenberg, ktorý by mal vo funkcii skončiť 1. októbra.
Argumentoval napríklad tým, že v súčasnosti sú boje intenzívnejšie pri Charkove, ktorý sa nachádza neďaleko ruskej hranice. Predtým boli hlavným ťažiskom bojov ukrajinské regióny okupované Ruskom.
"Brániť Ukrajine, aby mohla použiť tieto zbrane na legitímne vojenské ciele na ruskom území, jej veľmi sťažuje obranu," povedal ďalej Stoltenberg. Podľa neho legitímne právo Ukrajiny sa brániť ruskej invázii obsahuje aj možnosť viesť útoky proti vojenským cieľom na ruskom území.
"Niektorí spojenci už tieto obmedzenia zrušili," uviedol Stoltenberg bez toho, aby uviedol, ktoré štáty tak urobili. Pod týždenníkom The Economist sa Stoltenbergova výzva týka v prvom rade americkej administratívy, ktorá chce kontrolovať, na aké údery Ukrajina používa americké zbrane.
Na tom, či dovoliť Kyjevu viesť údery za použitia západných zbraní, sa štáty NATO nezhodnú. Britský minister zahraničia David Cameron nedávno povedal, že Ukrajina môže používať pre údery na ruské územie zbrane poskytnuté Londýnom.
Spojené štáty podľa tlače síce poskytli rakety s dlhým doletom ATACMS, Ukrajina sa však zaviazala, že ich nebude používať pri útokoch na ruské územie. Dovolené sú však útoky na ukrajinské územia okupované Ruskom, napríklad polostrov Krym. Nemecko pre obavy z použitia pri úderoch na ciele na ruskom území odmieta odovzdať Ukrajine strely s dlhým doletom Taurus.