Kirgizsko v stredu ratifikovalo dohodu o dekontaminácii oblastí od rádioaktívnych látok po ťažbe uránu a zvyškov raketového paliva s Ruskom. Správa pochádza z agentúry AFP.
Kirgizsko stále trpí environmentálnou záťažou kvôli ťažbe uránu a iných ťažkých kovov zo sovietskej éry. Dovedna 92 lokalít obsahuje viac než 300 miliónov kubických metrov toxického a rádioaktívneho odpadu.
Ratifikáciu dohody o sanácii týchto území potvrdila kancelária kirgizského prezidenta Sadyra Žaparova.
Cieľom dohody je zaistiť bezpečnosť obyvateľstva žijúceho v oblastiach, kde sa nachádza odpad z bývalých uránových baní. Bez dekontaminácie by totiž prírodné katastrofy mohli spôsobiť, že odpad sa vyleje do riek, ktoré pretekajú celým stredoázijským regiónom. V oblsti sú pritom časté napríklad zosuvy pôdy.
V Kirgizsku sa v stredu konala aj samostatná ceremónia pri príležitosti odstránenia posledných 55 ton saminu, toxickej zložky raketového paliva, z dediny neďaleko hlavného mesta Biškek.
Palivo bude na budúci mesiac prevezené do Nemecka, kde ho zlikvidujú, uviedla vo svojom vyhlásení Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá práce podporila.
Ruský štátny jadrový gigant Rosatom vykonáva dekontamináciu jadrového odpadu aj v susedných bývalých sovietskych krajinách Kazachstan, Tadžikistan a Uzbekistan. Na pomoc pri sanácii škôd vyčlenila finančné prostriedky Európska únia aj Svetová banka.